Archiŭ

Dzie pachavany naš pieršy śviaty

Torvald Vandroŭnik byŭ pieršym chryścijanskim misijaneram u Biełarusi. Mahčyma, heta jon adpiavaŭ Rahniedu i Iziasłava. «Tam jon pachavany ŭ adnoj hary kala Połacku, i nazyvajuć pałačanie jaho śviatym», — pišuć sahi. Mahiła śviatoha — u Połacku na Vostravie?

Pračynajusia. Navat z zapluščanymi vačyma adčuvajecca, što ranica łahodnaja. Uzychod lipieńskaha sonca ŭ takija chviliny možna adčuć — asabliva ŭ zacišnym kutku ŭ draŭlanym pryvatnym domie. Kalaśnica Jaryły na krutym padjomie niabiesnaha šlachu hrukoča jak maje być. Prysłuchajeśsia i vyrazna čuješ admysłovy hud — hetak ža daje ab sabie znać dalokaja aŭtastrada.

Ustaju z łožka i idu da akna. Z druhoha pavierchu možna hadzinami hladzieć na prydźvinski krajavid. Pavierchnia mahutnaj raki hładkaja, i ty prosta fizyčna adčuvaješ tuju vołataŭskuju moc, ź jakoj jana kocić u Bałtyku svaje vody. U joj adbivajecca hłyboki błakit nieba, cieni kirlaŭ, jakija niastomna kružlajuć u nasyčanym soniečnymi pramianiami pavietry, i drevy zakinutaha parku na supraćlehłym bierazie. Adtul u moj sad prylatajuć unačy sovy.

Na staražytnych mapach Połacku supraćlehły bierah paznačaŭsia jak Vostraŭ. Tut u daŭnija časy znachodziŭsia manastyr Iaana Pradciečy (Chryściciela). Vodny rukaŭ, što ahinaŭ Vostraŭ z paŭdniovaha boku, kolki stahodździaŭ tamu zaniesła piaskom. Abarončaje značeńnie pryrodnaj fartyfikacyjnaj pieraškody źnikła jašče ŭ siaredniavieččy, nichto i nie padtrymlivaŭ jaje ŭ spraŭnym stanie. Viadomy archieolah Siarhiej Tarasaŭ, aŭtar knihi «Połacak IX—XVII. Historyja i tapahrafija», śćviardžaje, što Vostraŭ pa-raniejšamu zastajecca samaj maładaśledavannaj archieolahami terytoryjaj horadu.

Ranym-rana tysiaču hadoŭ tamu na supraćlehłym bierazie raki pračynaŭsia lehiendarny Torvald Vandroŭnik. Jon lubavaŭsia tymi ž krajavidami — chutkabiežnymi vodami Dźviny, niastomnymi kirlami nad rakoj, błakitam nieba. Torvald byŭ stary i mudry. Jon vyrašyŭ zastacca tut i adyści ŭ lepšy śviet mienavita tut, na Połaččynie. Jon palubiŭ hetych ludziej, jakim prynios viedy pra śviet i chryścijanskuju vieru, raspoviedy pra miłaścivaha Hospada i tajamnicy śvietu.

Iślandzki misijaner bačyŭ bieźlič roznych krajavidaŭ — rodnaje iślandzkaje akijaničnaje ŭźbiarežža, fijordy Skandynaŭskaj paŭvyspy, Jerusalim i Kanstantynopal, stepy Padniaproŭja. Ale abraŭ Połacak.

Staražytnaja skandynaŭskaja «Saha pra Chrost» apaviadaje: «Torvald pamior u Rusi niepadaloka ad Pałteskji (Połacku). Tam jon pachavany ŭ adnoj hary ŭ carkvie Jana Chryściciela, i nazyvajuć pałačanie jaho śviatym».

Torvald — naš pieršy śviaty? Supolny, da padziełu na pravasłaŭnych i katalikoŭ.

Miesca pachavańnia Torvalda Vandroŭnika zastajecca zahadkaj dla historykaŭ.

Niekatoryja historyki trymajucca versii, što Torvald žyŭ i byŭ pachavany la raki Druja (Droŭny): tak napisana ŭ skandynaŭskaj sazie. Ale ciažka ŭjavić, kab u tyja daŭnija časy chryścijanski misijaner moh pasialicca, dy jašče zbudavać carkvu, u takich pahanskich nietrach. Torvald moh vieści misijanerskuju dziejnaść na Padźvińni tolki z dazvołu połackaha kniazia Iziasłava i pad jaho asabistaj apiekaj. Mahčyma, Iziasłaŭ z Rahniedaj, kab raspačać chryścijanizacyju Połackaha kraju, źviarnulisia da bizantyjskaha imperatara pa dapamohu, a toj i pasłaŭ u Połacak Torvalda abo niekalki misijaneraŭ na čale z Torvaldam, jakija zasnavali ŭ kryŭskaj stalicy manastyr.

Lepšaha miesca, čym Vostraŭ, dla pasialeńnia Torvalda ŭ vakolicach Połacku niama. Sialić chryścijanskaha misijanera navat na Haradziščy, pobač z kniažackimi pałatami, było niebiaśpiečna. Usio mahło zdarycca — nie dapilnujeśsia. A voś na Vostravie, pry nievialikaj achovie, možna było bolš-mienš spakojna žyć i budavać manastyr. Pobač z manastyrom, mahčyma, i byŭ pachavany adzin ź pieršych śviatych našaj ziamli — Torvald Vandroŭnik. Kali navat ad jaho mahilnaha kurhanu nie zastałosia i znaku, dyk usio adno pareštki Torvalda lažać u ziamli Vostrava. Tam i treba budavać kaplicu-pachavalniu. Zastałosia tolki znajści miesca, dzie stajaŭ manastyr Iaana Pradciečy. Kažuć, miesca pachavańnia śviatoha časam moža źziać…

Pajšli z žyćcia hetyja niekananizavanyja — pakul — śviatyja biełaruskaj ziamli amal adnačasova: Rahnieda — u 1000 hodzie, Iziasłaŭ — u 1001, Torvald — u 1002. Napeŭna, Torvald adpiavaŭ Rahniedu i Iziasłava. I ci nie pachavany Torvald i Iziasłaŭ pobač?

Torvald Vandroŭnik

Torvald, syn Kodrata pa mianušcy Vandroŭnik (Thorvald Kodransson) naradziŭsia kala 950 h. na poŭnačy Iślandyi. U maładości słužyŭ pamočnikam dackaha karala Svena Viłabarodaha, razam ź jakim ładavaŭ nabiehi na Irlandyju i Ŭełz. Ale Torvald padčas pachodaŭ vioŭ siabie niezvyčajna — zdabyču mianiaŭ na pałońnikaŭ, jakich adpuskaŭ dachaty. Mienavita ŭ Irlandyi jon upieršyniu i sutyknuŭsia z chryścijanstvam. Bahaćcie j hłybinia novaha vučeńnia tak urazili vikinha, što jon kinuŭ usio i padaŭsia ŭ Saksoniju, dzie ŭ 980 h. pryniaŭ chrost ad biskupa Fredryka.

Razam ź biskupam u 981 h. Torvald adpraviŭsia na Radzimu — «kab pryvieści svaich bratoŭ u śviatło praŭdzivaj viery». Spačatku sprava chrostu pajšła vydatna — chutka ŭ Iślandyi paŭstała pieršaja carkva. Ale pahancy pačali supraciŭ. Adnoj z formaŭ byli žarty — junaki śpiavali na kirmašach abraźlivyja dla prapaviednikaŭ prypieŭki. Raźjušany Torvald zabiŭ dvuch paśmiešnikaŭ. U adkaz surodzičy sabrali 240 čałaviek, spalili carkvu i siadzibu Torvalda, zabili bahata chryścijan. Prapaviedniki ŭciakli ź Iślandyi, a eks-vikinh daŭ abiacańnie nikoli nie viartacca na Radzimu i pryvieści «da śviatła viery Chrystovaj chacia b adzin narod».

U 985 h. u Kanstantynopali Torvald sustreŭsia ź imperataram Vasilom II i patryjarcham Mikałajem II. Imperatar vydaŭ hramatu, zhodna ź jakoj Torvald pryznačaŭsia paŭnamocnym pradstaŭnikom Bizantyi «da ruskich kniazioŭ u krainach Ŭschodniaj Bałtyki».

U 986 h. Torvald prybyŭ u Połack. Misija była nastolki paśpiachovaj, što Torvald vyrašyŭ nia ruchacca dalej, a zastacca ŭ Połacku. Tut byŭ pabudavany chram i klaštar śv.Jana «niedaloka ad miesta pad haroj pad nazvaju Drofn». Torvald zastaŭsia da skonu žyćcia ŭ Połacku namieśnikam stvoranaha im klaštara śv.Jana i pamior kala 1000 h. U toj samy hod, pa ironii losu, chryścijanstva było pryznana ŭ Iślandyi.

Praz 50 hadoŭ Połacak naviedaŭ vikinh Brand. Jon pryjšoŭ da mahiły Torvalda ŭ klaštar, što ŭžo byŭ nazvany jahonym imiem. Pavodle śviedčańnia Branda, tahačasnyja pałačanie ličyli Torvalda śviatym.

Andrej Katlarčuk

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Mikałaja bili, dzie tolki jaho bačyli». Pra katavańni źniavolenaha anarchista Dziadka raskazała advakatka Mackievič5

«Mikałaja bili, dzie tolki jaho bačyli». Pra katavańni źniavolenaha anarchista Dziadka raskazała advakatka Mackievič

Usie naviny →
Usie naviny

Pasažyry biełaruskaha ciahnika sami prybrali biarozu, što ŭpała na rejki FOTA

Sinoptyki pieradali aranžavy ŭzrovień niebiaśpieki na siońnia

Radzina: Cichanoŭskaja chłusić pra abstaviny vyjezdu ź Biełarusi ŭ žniŭni 202081

Na Kurščynie ŭkraincy źbili rasijski źniščalnik Su-353

Nie pišycie listy palitviaźniam u kałonii, heta biessensoŭna27

Zialenski: Kiroŭcy fur, ź jakich atakavali vajskovyja aeradromy ŭ Rasii, nie viedali pra apieracyju «Pavucińnie»1

Kolki kaštujuć jahady, harodnina i sadavina na «Kamaroŭcy»5

U Biełarusi niama bulby, a ŭ Japonii deficyt rysu1

Zialenski raskazaŭ, čyja zbroja vykarystoŭvałasia ŭ apieracyi «Pavucińnie»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mikałaja bili, dzie tolki jaho bačyli». Pra katavańni źniavolenaha anarchista Dziadka raskazała advakatka Mackievič5

«Mikałaja bili, dzie tolki jaho bačyli». Pra katavańni źniavolenaha anarchista Dziadka raskazała advakatka Mackievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić