U aŭtobusie pačuŭ, jak padletki abmiarkoŭvali kamputarnuju hulniu. Adzin pavučaŭ druhoha, jak pravilna nastupać, jakoje vojska stvarać i jak «zarablać» na jaho patreby hrošy. Havorka išła ab rasiejskaj hulni pra vyhnańnie šlachty z Maskvy ŭ 1612 h. Hetak biełaruskija dzieci ratujuć rasiejcaŭ ad vojska svaich prodkaŭ, uznačalvajučy apałčeńnie Minina j Pažarskaha, trymajuć u abłozie Kreml z «polskimi akupantami». Pamiatajecca, hulniu «Volfenštajn» z etyčnych mierkavańniaŭ nikoli nie pradavali ŭ Niamieččynie, bo jak heta niamieckija dzietki buduć stralać pa fašystoŭskich sałdatach — svaich dziadkach?
Biełarusam hetkija pryncypy nieviadomyja, jak zrešty i historyja Baćkaŭščyny. Tolki adzin raz mnie paščaściła zhulać «za svaich»: u rasiejskaj «Kazaki: apošni dovad karaloŭ» jość kampanija za «palakaŭ», dzie treba vyratavać Eŭropu ad tureckaj ekspansii. Hetkaja impravizavanaja Chocinskaja bitva. Choć nijakaj histaryčnaj sapraŭdnaści niama — stvaraješ vojska, adbivaješ tureckija atrady dy atakuješ musulmanskija pasieliščy. Z hetkim ža pośpiecham stvaralniki hulni mahli b zamianić palakaŭ na rasiejski specnaz ci amerykanskich rejndžaraŭ. Možna zhulać za Polšču ŭ kampanii «Honar šlachciča» — sutyčki z švedami j turkami. Ale na tym ža dysku možna pavajavać i za kazakaŭ u «vyzvolnaj vajnie ad polskaha pryhniotu». Adzinaja biełaruskaja hulnia, jakuju ja bačyŭ i ŭ jakuju hulaŭ, — heta prościeńkaja «Miensk», napisanaja pry kancy 1990-ch biełaruskimi amatarami.
Biełaruskija kamputarščyki źjaždžajuć za miežy krainy dy pracujuć na rasiejskija j amerykanskija firmy. Pavodle adnaho takoha prahramista, praca nad dobrym praduktam ciahniecca amal hod.
Chaj sabie nia možam z-za niastačy hrošaj rabić hulni, dyk mahli b rabić pierakłady na biełaruskuju movu čužych hulniaŭ. Ale kali hetaha nia robicca, značyć, vytvorcy nia bačać patreby. Zhadvajecca kampanija pa biełarusizacyi mabilnych aperataraŭ. MTS pad ciskam zrabili biełaruskuju versiju. Jana słaba abnaŭlajecca, a źmieščanaja tam infarmacyja tyčyć 20% rasiejskaj versii. A my, zadavolenyja, supakoilisia… Značyć, tak heta biełarusizacyja nam była patrebnaja. Ci pra źbiełarušvańnie mabiłak kolki było razmovaŭ, ale jakasnaha pierakładu hetak i nie stvaryli dy nie razasłali pa vytvorcach.
Biełarusy znachodziacca na zadvorkach cyvilizavanaha śvietu. Navat kurdy, što nia majuć dziaržavy, u techničnym prahresie pajšli dalej. Kolki hod hladziać dva svaje spadarožnikavyja telekanały, kuplajuć kamputarnyja prahramy na rodnaj movie. Navat dublujuć tytry na DVD… Bo kožny kurd dziesiacinu svaich prybytkaŭ addaje na nacyjanalnuju spravu.
Nam zastajecca tolki j hanarycca kremnijevaj dalinaju dy dasiahnieńniami biełaruskaj navuki, hulajučy ŭ cacki susiedziaŭ dy ŭstaloŭvajučy na mabiłkach rasiejskuju ci anhielskuju movy.
Baranavičy
Ciapier čytajuć
«Ruki preč ad sasisačak!». U sacsietkach horača abmiarkoŭvajuć baraćbu Łukašenki z kavaj na zapraŭkach. Niekatoryja zaklikajuć dziejničać bolš žorstka

Kamientary