Ź Biełarusi i Litvy
Viciebsk. Tymčasovy adździeł akružnoha sudu razhladaŭ spravu Ivašeŭskaj, Malinoŭskaha, Siankieviča i Apanasionka. Pravinilisia jany ŭ tym, što pieršyja dvoje ŭtrymlivali tajna škoły, a druhija vučyli ŭ ich. Na sudzie vyjaviłasia, što p.Ivašeŭskaja ščodra padtrymlivała šmat škoł u cełaj huberni, niahledziačy, čy to katalickija, čy to pravasłaŭnyja.
Sud usich apraŭdaŭ.
∎
H. Biełastok, Hrodz. hub. U Biełastok pryjšoŭ piechatoj niezvyčajny mandroviec, Mikulčyk. Heta biełarus, jašče zusim małady chłopiec, hadoŭ 26. Adziety pa-sialansku. Šmat bačyŭ na svaim viaku. Byŭ šaŭcom, manacham, strełačnikam, pisaŭ u rasiejskich hazetach, słužyŭ u cyrku. Hetaha hodu navažyŭsia pajści piechatoj vakruh śvietu. Vyjšaŭ z Pskova. Pojdzie ŭ Kanstantynopal, Marsel, Paryž i dalej. Za siem hadoŭ vierniecca ŭ Pieciarburh. Hrošaj Mikulčyk z saboj nia ŭziaŭ i choča padzarabić časam u darozie. Z hetaj padarožžy manicca napisać rad abrazkoŭ.
«B.V.»
∎
Ad redakcyi:
Rukapisy i karespandencyi, prysłanyja ŭ redakcyju, pavinny być čytelna napisany z praŭdzivaj familijaj i adrasam taho, chto jaje prysyłaje. Možna taksama padpisać proźvišča razam z familijaj, chto nie zachoča, kab była nadrukavana praŭdzivaja familija. Adras i familija tolki dla viedama redakcyi.
Naša Niva. 1910. №37
«Ruki preč ad sasisačak!». U sacsietkach horača abmiarkoŭvajuć baraćbu Łukašenki z kavaj na zapraŭkach. Niekatoryja zaklikajuć dziejničać bolš žorstka

Kamientary