Archiŭ

Ukrainski aktor na biełaruskaj scenie

Paśla biespaśpiachovych sprob utajmavać Łukašenku Zachad vyrašyŭ padklučyć da hetaha «aranžavy» Kijeŭ.

Paśla Aranžavaj revalucyi aktyŭnaść pamiž Mienskam i Kijevam zbolšaha prajaŭlałasia ŭ prapahandysckaj sfery. U Biełarusi na roznych pavierchach ułady možna było pačuć šmatlikija krytyčnyja zaŭvahi na adras novych uład u Kijevie. Byli navat abvinavačańni, što na terytoryi Ŭkrainy rychtujuć «bajevikoŭ» dla revalucyi ŭ Biełarusi. Ale nie prajšło i hodu, jak palityčnaja siamja sp.Juščanki raspałasia. I pakul bieź bićcia mordaŭ. U adroźnieńnie ad Rasiei — i vonkava spakojnaj Biełarusi — palityčnyja perypetyi adbyvajucca va Ŭkrainie adkryta. Jak adznačajuć naziralniki, kudy lepiej, kali prezydent vybačajecca pierad žurnalistami. A Juščanka rabiŭ heta nieadnarazova. I pakul elektarat nie admaŭlaje ŭ padtrymcy ni Juščanku, ni Cimašency. Adpaviedna, adznačaje rasiejski ekspert Lilija Šaŭcova, ukraincy nie iduć nazad, jany prosta pakutliva iduć napierad, ściahvajučy ź siabie «prahniłuju skuru».

Sa źmienami na ŭnutrypalityčnaj arenie Ŭkraina starajecca zaniać pazycyi rehijanalnaj siły. Na dumku niekatorych zachodnich ekspertaŭ, prapanova vystupić pasrednikam pamiž Polščaj i Biełaruśsiu paśla dośviedu ŭ vyrašeńni prydniastroŭskaha kanfliktu tolki paćviardžaje zhadanaje imknieńnie.

Pačatak pracesu aktyŭnaha dyjalohu miž Kijevam i Mienskam pakłała sustreča Juščanki i Łukašenki padčas samitu SND u Kazani. Napiaredadni biełaruskija dziaržaŭnyja ŚMI sprabavali pierakanać svaich spažyŭcoŭ, što Łukašenka nijakaj sustrečy z ukrainskim kaleham u najbližejšy čas nie planuje. Tym nia mienš, sustrelisia i pahavaryli. Tady i vyśvietliłasia pra namiery Ŭkrainy adyhrać rolu pasiarednika. A heta moža ŭzmacnić pazycyju Ŭkrainy jak rehijanalnaha aktora va Ŭschodniaj Eŭropie, pamiž EZ i Rasiejaj, Biełaruśsiu.

Dyjaloh byŭ pradoŭžany ŭ Kijevie padčas rabočaha vizytu ministra zamiežnych spraŭ Siarhieja Martynava. Ale ministar rašuča adchiliŭ prapanavanuju dapamohu Ŭkrainy ŭ znosinach Biełarusi i EZ. Svaju dumku z hetaj nahody vykazaŭ Stanisłaŭ Šuškievič: «Hetaja inicyjatyva była prasiaknuta zyčlivaściu. Ale ja taksama liču, što kankretnyja dziejańni pavinny prymacca ŭ vyniku kansultacyj — jak z uładaj, tak i z apazycyjaj. I tolki tady heta pojdzie na karyść... Maje kantakty pakazvajuć, što da Biełarusi ŭ Kijevie vielmi pravilnaje i dastojnaje staŭleńnie».

Dyrektar mižnarodnych prahram kijeŭskaha Centru Razumkova Valer Čałych, kamentujučy zajavu Martynava, skazaŭ: «U hetaj zajavie jość aściaroha ludziej, jakija lepš viedajuć unutrypalityčnuju sytuacyju ŭ krainie nakont taho, što stabilnaść, jakaja tam isnuje, niasie niekatoryja pahrozy. Vidavočna, niama ŭpeŭnienaści, što ŭ krainie ŭ ich usio ŭ paradku».

Prysutnyja na vynikovaj pres-kanferencyi ministra zamiežnych spraŭ Ukrainy Barysa Tarasiuka i Siarhieja Martynava žurnalisty družna adznačyli niešmatsłoŭnyja i dziŭnyja dla dyplamata zamknutyja pavodziny hościa ź Miensku. Kažuć, adčuvałasia niejkaja jaho trahičnaja razdvojenaść. Jość padstavy kazać, što heta mahła być apošniaja sustreča Martynava z Tarasiukom u ranhu kiraŭnika zamiežnapalityčnaha viedamstva Biełarusi. Martynavu pradkazvajuć pasadu pasła ŭ Bruseli.

Nie paśpieŭ Tarasiuk naciešycca ŭražańniami ad sustrečy ź biełaruskim kaleham, jak znoŭ daviałosia jamu sustrakać hościa ź Miensku. U Kijeŭ pryjechaŭ dziaržsakratar Rady biaśpieki hienerał-lejtenant Hienadź Niavyhłas. Kiraŭnik ukrainskaha zamiežnapalityčnaha viedamstva źvioŭ hienerała z šefam Biuro nacyjanalnaj biaśpieki Polščy Ježy Baram. Darečy, da hetaj pasady Bar pracavaŭ pasłom u Vilni i ŭžo ŭ jakaści kalehi hienerała Niavyhłasa pryjaždžaŭ u Miensk, sprabujučy praduchilić kanflikt uładaŭ z Sajuzam palakaŭ Biełarusi. Nia vyjšła.

Aficyjna B.Tarasiuk, Je.Bar i H.Niavyhłas mielisia abmiarkoŭvać «pytańni raźvićcia transhraničnaha supracoŭnictva, harantavańnie biaśpieki miežaŭ u kantekście procidziejańnia takim pahrozam, jak transnacyjanalnaja złačynnaść, nielehalny abmien narkotykaŭ i nielehalnaja mihracyja». Sproby ŭkrainskaha boku ŭnieści miratvorčy strumień u trochbakovyja dačynieńni pośpiecham nie ŭviančalisia. Znoŭ u žorstkim styli, jak i papiaredni Tarasiukoŭ surazmoŭnik, čarhovy hość ź Miensku adchiliŭ prapanovy Kijeva paspryjać narmalizacyi stasunkaŭ z Varšavaj. Ale «skački» praciahvajucca.

Paśla vizytaŭ u Maskvu i Brusel u Miensk maje pryjechać kiraŭnik časovaha ŭradu Ŭkrainy Jury Jechanuraŭ. U sakaviku 2006 h. majuć adbycca parlamenckija vybary, i Ŭkraina pierastanie być prezydenckaj respublikaj. Hałoŭnaj fihuraj na palityčnaj scenie stanie premjer-ministar, vyłučany partyjaj albo blokam, što pieramoža na vybarach. I na źmienu Jechanuravu, vidać, pryjdzie niechta inšy. Ale, kali ŭ Maskvu i Brusel ukrainskamu premjeru ŭdałosia trapić, to ź Mienskam atrymałasia asiečka. Pavodle słovaŭ pres-sakratara Jechanurava Valancina Mandryjeŭskaha, premjer adkłaŭ vizyt u Biełaruś na bolš poźni termin. Papiarednie pajezdka pieraniesiena na 18 kastryčnika. Mandryjeŭski taksama adznačyŭ, što pajezdka Jechanurava pieraniesiena pa prośbie biełaruskaha boku. Pavodle nieaficyjnaj infarmacyi, pajezdka Jechanurava ŭ Biełaruś pieraniesiena ŭ suviazi sa źmienami rabočaha hrafiku Alaksandra Łukašenki.

Jak adznačali ŭkrainskija ŚMI, vizyt Jechanurava ŭ Brusel zakončyŭsia hetak ža, jak i ŭ Maskvu. Abiacańniami, što repryvatyzacyjnyja pracesy zastalisia ŭ minułym, a zamiežnym investaram buduć stvorany samyja spryjalnyja ŭmovy dla viadzieńnia biznesu va Ŭkrainie.

Vizyt u Miensk, na ŭsiaki vypadak, aficyjna nazyvajuć padrychtoŭkaj da sustrečy Juščanki z Łukašenkam. Mienavita ad ich čakajuć vyrašeńnia takich pytańniaŭ, jak ratyfikacyja Biełaruśsiu Dahavoru ab miažy, tak zvanaha ŭkrainskaha doŭhu, pahadnieńnia ab readmisii. Dahavor hety Łukašenka jašče ŭ siaredzinie 1990-ch z Kučmam padpisvaŭ. Praź niekalki hod vyrašyli ŭ Miensku ŭviazać ratyfikacyju dahavoru z ukrainskaj zapazyčanaściu, jakuju zapazyčanaściu ŭ Kijevie nie pryznajuć. Pavodle nieaficyjnaj infarmacyi, ukraincam niejak byli navat hatovy «daravać» doŭh u abmien na kavałačak ziamli ŭ Krymie dla niejkaj VIP-budoŭli. Ale Kučma abiacaŭ, abiacaŭ… dyj zabyŭsia. A pa readmisii pazycyja Biełarusi takaja: padpisvać pahadnieńnie pa readmisii ŭ pakiecie, z usimi piaćciu susiedziami. Usia zahahulina ŭ pazycyi Rasiei, jakaja pakul da hetaha nie hatova. Cikava, u čym prajaviać pry abmierkavańni hetych pytańniaŭ kampramis dva prezydenty? Cikava i toje, kali adbudziecca hetaja važnaja sustreča Juščanki i Łukašenki — da ci paśla vizytaŭ z 18 da 21 kastryčnika ŭ Kijeŭ pa čarzie hieneralnaha sakratara NATO i rasiejskaha prezydenta?

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Mahilovie złavili mańjaka-lifciora, jaki ŭ 1990‑ia zhvałtavaŭ i zabiŭ vosiem dziaŭčat3

U Mahilovie złavili mańjaka-lifciora, jaki ŭ 1990‑ia zhvałtavaŭ i zabiŭ vosiem dziaŭčat

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusbank admianiaje apłatu za pieravody pamiž kartkami ŭnutry banka1

Hetaj nočču ŭ Biełarusi nazirali palarnaje źziańnie FOTY

U Biełarusi źmieniacca praviły vydačy kredytaŭ

Na minskaj Kamaroŭcy adzin baravik pradajuć za 9 rubloŭ

U Minsku zdajuć žyllo razam z babulaj. Abviestka vyklikała haračuju dyskusiju4

Unučka Trampa pradaje śvitšoty sa svaimi inicyjałami pa $1304

Pamior muzyka Ihar Konik

Dvaich departavali, dvoje źjechali sami. U Polščy raskazali pra biełarusaŭ, zatrymanych paśla kancerta Karža2

Rasija zabłakavała prodaž Rajfajzenbanka: choča zachavać finansavy most z Zachadam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Mahilovie złavili mańjaka-lifciora, jaki ŭ 1990‑ia zhvałtavaŭ i zabiŭ vosiem dziaŭčat3

U Mahilovie złavili mańjaka-lifciora, jaki ŭ 1990‑ia zhvałtavaŭ i zabiŭ vosiem dziaŭčat

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić