Tvor Kiščanki «Habielen stahodździa» vystaŭleny da kanca maja na praśpiekcie Mašerava FOTY
Vystava «Habielena stahodździa» — unikalnaha tvora biełaruskaha mastaka Alaksandra Kiščanki (1933—1997) adkryłasia 16 maja ŭ budynku centralnaha ofisa Banka raźvićcia na praśpiekcie Mašerava ŭ Minsku.
«Habielen stahodździa» — heta hihancki tvor vyšynioj z šaścipaviarchovy dom (14 m). Jaho płošča — 266 kv.m.
U 1999 hodzie tvor patrapiŭ u Knihu rekordaŭ Hiniesa jak samy vialiki habielen ŭ śviecie.
Dumka stvaryć «Habielen stahodździa» ŭźnikła ŭ Alaksandra Kiščanki ŭ 1991 hodzie ŭ Ńju-Jorku padčas prezientacyi jaho znakamitaj pracy — habielena «Čarnobyl», jaki byŭ padorany Arhanizacyi Abjadnanych Nacyj.
Asoby, pradstaŭlenyja na habielenie naležać historyi XX stahodździa. Heta dziaržaŭnyja dziejačy i pradstaŭniki suśvietnaj kultury. Kožny palityk pradstaŭlaje nacyju, krainu, padzieju, histaryčny pieryjad: de Hol, Čerčyl, Valensa, Buš-starejšy, Kol, Stalin, Lenin, Harbačoŭ, Jelcyn, Klintan. U levym vierchnim kucie raźmieščany aŭtapartret mastaka, a uviersie sprava — partret Alaksandra Łukašenki. Jak raspaviadaŭ sam aŭtar, miesca na habielenie było pieršapačatkova pakinuta nie kankretna dla Łukašenki, a dla asoby, jakaja ŭznačalić krainu ŭ 1994 hodzie.
Habielen vytkany ŭručnuju z voŭny, vystaŭlaŭsia ŭsiaho niekalki razoŭ.
Pa słovach staršyni praŭleńnia Banka raźvićcia Biełarusi Siarhieja Rumasa, pałatno vydatna ŭpisałasia ŭ interjer budynka.
Asablivaść ekspazicyi ŭ tym, što dziakujučy architektury budynka i raźmiaščeńnia ŭ im habielena naviedvalnikam ŭpieršyniu pradastaŭlena mahčymaść detalova razhledzieć tvor na roznych uzroŭniach.
Vystava «Habielen stahodździa» budzie doŭžycca ŭ Banku raźvićcia pa 30 maja. Uvachod na jaje budzie biaspłatnym. Pracujuć ekskursavody.
Kamientary