U červieni «Naša Niva» pisała pra znakamity minski fantan «Kupalle» sa skulpturami aŭtarstva Anatola Anikiejčyka ŭ parku imia Janki Kupały, jaki stajaŭ zakinuty.
Fota Iryny Arachoŭskaj
Tady kiraŭnictva «Minskzielanbuda» adkazała, što navat nie viedała, što fantan nie pracuje.

Ciapier fantan vyhladaje pryhoža, a vada nastolki prazrystaja, što možna pabačyć dno.

Darečy, siońnia minaki mahli pabačyć dziŭnaje vidovišča: skulptury dziaŭčat adzieli ŭ adnolkavyja sukienki. Jak piša Jeŭraradyjo, heta było zroblena admysłova da Kupalla, jakoje adznačajecca ŭ noč z 6 na 7 lipienia.
U parku z hetaj nahody było zapłanavana šmat mierapryjemstvaŭ. Kiraŭnica pres-centra Belarus Fashion Week Volha Burdzina patłumačyła, navošta adzieli skulptury: «Akcyja zaklučałasia ŭ tym, što my pradstaŭlali pradpryjemstvy «Biellehprama». Heta było pryśviečana śviatu Kupalla. Ciažka skazać, kamu naležała ideja. Na skulptury nie vopratka, a tkanina «Elemy».
Praŭda, adzietymi dziaŭčaty pabyli niadoŭha: kiraŭnictva «Minskzielanbuda» zapatrabavała tkaninu źniać.


«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch

Kamientary