Kultura66

Pamior biełaruski Dali, mastak-siurrealist Hieorhij Skrypničenka

Raźvitańnie z Hieorhijem Skrypničenkam adbudziecca 14 žniŭnia a 12.20 u krematoryi na Paŭnočnych mohiłkach.

Paśla ciažkoj chvaroby ŭ Miensku pajšoŭ z žyćcia biełaruski mastak Hieorhi Skrypničenka, jaki ŭvachodziŭ u tvorčuju supołku «Pahonia» pry Sajuzie mastakoŭ.

Pra heta paviedamiŭ staršynia Sajuzu mastakoŭ Biełarusi Ryhor Sitnica.

Ryhor Sitnica zaznačyŭ, što adychod znanaha mastaka-siurrealista z vyraznaj nacyjanalnaj pazycyjaj — vializnaja strata dla biełaruskaha mastactva:

«Śmierć Hieorhija Skrypničenki — najvialikšaja strata našaha vyjaŭlenčaha mastactva. Hieorhi Siarhiejevič byŭ nadziva admietnaj asobaju ŭ asiarodździ biełaruskich mastakoŭ, čałaviek ź vielmi vyraznym nacyjanalnym śvietapohladam, čałaviek z abvostranym pačućciom nacyjanalnaj i hramadzianskaj hodnaści, čałaviek, jaki prytrymlivaŭsia nacyjanalnych kaštoŭnaściaŭ i ŭsialak ich umacoŭvaŭ i adstojvaŭ, choć i pracavaŭ u, zdavałasia b, davoli niazvykłym žanry siurrealizmu. Jon i źniešnie byŭ trochi padobny da Salvadora Dali. Vielmi vykštałcony majstar, jakich u nas mała.

Jon byŭ vielmi dobrym čałaviekam, ščyrym siabram, dobrazyčlivy da ŭsich kalehaŭ. Ja navat ujavić nia moh, što ŭ jaho mahli być niejkija niadobrazyčliŭcy. Z usimi byŭ vielmi karektny, žartaŭlivy. Vielmi niečakany adychod, ale nichto i nie pavieryć, što jamu było amal 75 hod, — nastolki šlachietna i impazantna jon zaŭsiody vyhladaŭ. Hetkim jon nam i zapomnicca. Jaho nichto nie zapomnić starym, tamu što jon nie paśpieŭ pastareć», — skazaŭ Ryhor Sitnica.

Hieorhi Skrypničenka naradziŭsia ŭ 1940 hodzie va ŭkrainskim horadzie Mikałajevie. Skončyŭ Mienskuju mastackuju vučelniu, pracavaŭ va Ŭsiesajuznym NDI techničnaj estetyki.

Samyja viadomyja pracy: seryja «Vydatnyja dziejačy biełaruskaj kultury», seryja «Mastaki Ajčynie», karciny «Mirnaja ziamla», «Vobrazy miłyja rodnaha kraju», «Adčuvańnie Radzimy», «Žakiej», «Alehoryja śvietu», «Pryśviačeńnie M. Sielaščuku», «Ekalahičnaja raŭnavaha», «Skaryna na Radzimie», «Jak spravy ŭ Čarnobyli?», «Stračanyja mary», «Smutak», «Apošnija hulni», «Pamiarkoŭny», «Čas majho žyćcia», «Zabrudžanaja ziamla», «Da 200-hodździa A. Mickieviča», «Suisnavańnie», «Łancuh žorstkaści», «Halšany».

Tvory Siarhieja Skrypničenki z sajtaŭ Nacyjanalnaha Połackaha historyka-kulturnaha muzeju-zapaviednika i Muzeju sučasnaha vyjaŭlenčaha mastactva:

Kamientary6

Tolki žminda i lanivy nie padtrymlivaje «Nivy»! Vy možacie za chvilinu padtrymać «NN» padachodnym, nie patraciŭšy ni kapiejki svaich5

Tolki žminda i lanivy nie padtrymlivaje «Nivy»! Vy možacie za chvilinu padtrymać «NN» padachodnym, nie patraciŭšy ni kapiejki svaich

Usie naviny →
Usie naviny

Uładalnik «MŁ Viciebsk» pra mety kłuba: Vyjhrać čempijanat, Kubak i Supierkubak, a taksama prajści ŭ hrupavy etap adnaho ź jeŭrakubkaŭ1

«Kamunarka» vypuściła cukierki dla mužčyn ź niečakanaj načynkaj4

Maryja Kaleśnikava i Vieranika Capkała sustrelisia ŭpieršyniu za 5 hadoŭ FOTY33

U Biełarusi ŭviali źmieny dla aŭtaŭładalnikaŭ pry prachodžańni techahladu

Amierykanski fihuryst vykanaŭ na Alimpijadzie elemient, jaki 50 hadoŭ byŭ zabaronieny, — za jaho nie dajuć bałaŭ, ale hledačy ŭ zachapleńni VIDEA8

Pracavała z KDB praź inšaha biełarusa i ŭžo słužyła ŭ Minabarony Ukrainy. Novyja detali ŭ spravie Iny Kardaš3

Komiku Nurłanu Saburavu moža pahražać ad 7 da 12 hadoŭ u Kazachstanie pa artykule «Najomnictva»9

Kaleśnikava: «Słovy «daŭbić-daŭbić-daŭbić» vyklikajuć niejkaje šalenstva». A jana mieła na ŭvazie inšaje36

Taćciana z Karelickaha rajona praz tyktok adstajała sielskuju kramu «Rodny kut»7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tolki žminda i lanivy nie padtrymlivaje «Nivy»! Vy možacie za chvilinu padtrymać «NN» padachodnym, nie patraciŭšy ni kapiejki svaich5

Tolki žminda i lanivy nie padtrymlivaje «Nivy»! Vy možacie za chvilinu padtrymać «NN» padachodnym, nie patraciŭšy ni kapiejki svaich

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić