Dziarždep: ZŠA razhladajuć mahčymaść skasavać sankcyi suprać Biełarusi
kali Miensk zrobić kroki ŭ kirunku palityčnych reform.
ZŠA razhladajuć mahčymaść skasavać sankcyi suprać Biełarusi, kali Miensk zrobić kroki ŭ kirunku palityčnych reform. Pra heta zajaviŭ presavy sakratar Dziarždepartamentu ZŠA Robert Vud.
Namieśnik pamočnika dziaržsakratara Devid Merkiel, jaki na minułym tydni naviedaŭ Miensk, zajaviŭ, što
rašeńnie ab sankcyjach budzie prymacca pa vynikach parlamenckich vybaraŭ u vieraśni.
Zajavu ZŠA ab mahčymaści skasavańnia sankcyj, nakładzienych na Biełaruś, kamentuje ahladalnik Jury Drakachrust:
"Takoha rašeńnia možna było čakać. Ja nahadaju, što ŭ listapadzie letaś, kali ŭvodzilisia sankcyi suprać “Biełnaftachimu”, pradstaŭniki ZŠA tłumačyli , što heta robicca vyklučna z pryčyny taho, što biełaruskija ŭłady parušyli svajo abiacańnie vyzvalić palitviaźniaŭ. Palitviaźni narešcie vyzvalenyja – amerykancy nie mianiajuć svaju pazycyju: jość palitviaźni – jość sankcyi, niama palitviaźniaŭ – niama sankcyj. Nia vyklučana, što razmova idzie pra skasavańnie i vizavych sankcyj, uviedzienych adnosna vialikaha koła biełaruskich čynoŭnikaŭ i aficyjnych asobaŭ , uklučna z Alaksandram Łukašenkam.
Ja b tut źviarnuŭ uvahu na tłumačeńnie, što kančatkovaje rašeńnie ab skasavańni sankcyj budzie prymacca paśla vieraśnioŭskich vybaraŭ u Biełarusi. Tak što kali buduć skasavanyja i vizavyja sankcyi, u hetym budzie peŭnaja lohika – sankcyi ŭvodzilisia paśla vybaraŭ i referendumu 2004 hodu, umovy praviadzieńnia jakich ZŠA paličyli kiepskimi. Kali vybary 2008 hodu amerykancy paličać prymalnymi ci chacia b lepšymi, čym jany byli 4 hady tamu, to skasavańnie sankcyj budzie vyhladać zrazumiełym.
Kali kazać na kanceptualnym uzroŭni, to palityka sankcyj z boku demakratyčnych krain adnosna krain aŭtarytarnych uvieś čas sustrakajecca z dylemaj. Kali aŭtarytarny režym idzie na sastupki, to što treba rabić – jašče bolš intensyŭna ŭžyvać “bizun”, praciahvać cisk da poŭnaj pieramohi, bałazie režym prademanstravaŭ, što sastupki mahčymyja? Ci ŭžyvać “piernik”, rabić kroki nasustrač, kali takija kroki robić niepachisny apanent?
Tut varta pryhadać, što pra pakrokavuju stratehiju amerykanskaja dyplamatyja taksama havaryła šmat hadoŭ. Tak što i ŭ hetym rečyščy mahčymaje rašeńnie ZŠA vyhladaje adkaznym, amerykancy abiacali ŭzajemnyja kroki tady, kali Miensk demanstravaŭ niepachisnaść. Kali doŭhačakanyja kroki zroblenyja, pryčym niavažna, z pryčyny cisku ci pa jakoj inšaj pryčynie, amerykancy iznoŭ ža trymajuć słova.
Nu i narešcie varta pryhadać hieapalityčny fon hetaha rašeńnia. Ja miarkuju zusim nievypadkovym, što amerykanskaje paviedamleńnie prahučała na nastupny dzień paśla taho, jak Alaksandar Łukašenka adkazaŭ na prapanovu Maskvy pryznać niezaležnaść Paŭdniovaj Asiecii i Abchazii faktyčnaj admovaj, pa mienšaj miery nie adkazaŭ zhodaj. Hetaje rašeńnie Miensku mahčyma było bolš važnym čyńnikam dla źmieny pazycyi Vašynhtonu, čym navat vyzvaleńnie Alaksandra Kazulina".
Kamientary