Hramadstva44

Dvuch režysioraŭ hrodzienskaha dramteatra zvolnili pa artykule. Raniej jany abviaścili strajk

Hałoŭny režysior Hrodzienskaha abłasnoha dramatyčnaha teatra Hienadź Mušpiert i režysior-pastanoŭščyk, zasłužany artyst Siarhieja Kurylenka padpisali zahady na zvalnieńnie. Ich zvolnili pa artykule Pracoŭnaha kodeksa za admovu ad vykanańnia słužbovych abaviazkaŭ, paviedamili jany Hrodna.life. Raniej jany abviaścili pra strajk. Dyrektar teatra Ihar Hiedzič budzie «vyrašać pytańnie» z adsutnaściu režysioraŭ, pieradali jaho słovy režysiory. Hrodna.life atrymać kamientar u dyrektara nie ŭdałosia.

Supracoŭniki dramteatra padpisali zahady na zvalnieńni, pracoŭnyja knihi jany jašče nie atrymali. 27 kastryčnika jany źbirali rečy. Kalehi z dramteatra i teatra lalek, niekatoryja hledačy pryjšli padtrymać režysioraŭ.

Siarhiej Kurylenka prapracavaŭ u hrodzienskim dramteatry 40 hadoŭ, Hienadź Mušpiert — 26. A ŭ cełym apošni pracavaŭ 48 hadoŭ u dzieviaci teatrach SSSR. Za apošnija dva tydni Mušpiert upieršyniu za čas pracy atrymaŭ dźvie vymovy. Pryčyna abiedźviuch — režysior svoječasova nie pradstaviŭ płan pastanovak na 2021 hod. «Ja nie moh hetaha zrabić, tamu što zvolnieny artyst Ułanaŭ» (Ihara Ułanava zvolnili 25 vieraśnia 2020 hoda. Raniej jon admoviŭsia padpisać tłumačalnuju zapisku nakont spynieńnia śpiektakla 20 vieraśnia). U Kurylenki taksama jość vymova — za što, jon nie viedaŭ.

Hałoŭny režysior Hrodzienskaha abłasnoha dramatyčnaha teatra Hienadź Mušpiert i režysior-pastanoŭščyk, zasłužany artyst Siarhiej Kurylenka.

— Čamu my dałučylisia da strajku? Tamu što chočam być razam z narodam. Ja pačaŭ svaju pracu ŭ Hrodzienskim teatry razam z tym, jak spadar Łukašenka atrymaŭ uładu. I voś ja vielmi spadziajusia, što ja syšoŭ z pasady — i jon taksama pojdzie. Dumali nie adzin dzień. Toje, što adbyłosia ŭ niadzielu ŭ Minsku, zrabiła maju pracu ŭ teatry niemahčymaj. Pry takim stanoviščy pracavać niemahčyma, tym bolš, repieciravać lohkuju kamiedyju. Ja adčuvaju svaju adkaznaść pierad teatram — i tamu dałučajusia da strajku. Kali patrabavańni narodnaj zabastoŭki buduć vykananyja, my vierniemsia ŭ teatr, — rastłumačyŭ Hienadź Mušpiert Hrodna.life.

— Nijakich płanaŭ niama. Doŭha dumaŭ. Heta nie takoje prostaje rašeńnie. Ale ja vyrašyŭ, što treba tak, — prakamientavaŭ Siarhiej Kurylenka Hrodna.life. — Ničoha nie mahu płanavać. Nie viedaju, čym ja budu zajmacca, akramia teatra.

— Teatr — heta naša hałoŭnaja sprava žyćcia, u adroźnieńni ad dyrektara, dla jakoha heta tolki prystupka karjernaja. Ja ničym nie zajmaŭsia ŭ svaim žyćci, akramia teatra, pačynajučy z 16 hadoŭ, — dadaŭ Hienadź Mušpiert.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj29

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

Cichanoŭskaja pryznałasia, što mała čym moža pamahčy biełarusam u Hruzii9

Adklučeńnie ad Starlink zapavoliła tempy rasijskaha nastupleńnia. Ale ci nadoŭha?6

Na Mahiloŭščynie buduć vyrablać čyrvonuju ikru, ale nie dla taho, kab jaje jeści5

Zachodnija śpiecsłužby sumniajucca, što za zamacham na hienierała Alaksiejeva staić Ukraina4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj29

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić