Hramadstva33

«Nam patrebny vajenny dośvied, treniravacca, bo napieradzie Biełaruś». Pabracim uspaminaje Mirasłava Łazoŭskaha

16 maja pad Bachmutam zahinuŭ adzin z byłych lidaraŭ «Biełaha lehijona» Mirasłaŭ Łazoŭski, jaki apošnim časam vajavaŭ u składzie pałka imia Kastusia Kalinoŭskaha. Jamu było 49 hadoŭ. Pra bajavoha pabracima «Svabodzie» raskazaŭ były kamandzir Łazoŭskaha, małodšy aficer Vasil «Pacuk» Vieramiejčyk.

Mirasłaŭ Łazoŭski

«Barada śmiešna tyrčyć z-pad kaski»

«Ja nie mahu ŭspomnić dakładna pieršy momant, kali my ŭbačylisia i paznajomilisia. Zdajecca, heta byŭ viečar piataha dnia vajny. Naša hrupa dajechała pozna ŭviečary da Kijeva. My pajšli ŭ škołu da «Azova», ale tam nie było dzie spać. I ŭ vyniku my pierajšli ŭ inšaje miesca, tak zvany ATEK, jašče adno miesca farmavańnia azoŭskaha ruchu. Užo była noč, vielizarnaje pamiaškańnie, zabitaje mužčynami roznych uzrostaŭ. My kłalisia spać prosta na padłozie, dzie było miesca. Zdajecca, jakraz tam ja pieršy raz ubačyŭ «Myša» (pazyŭny Łazoŭskaha), Miryka, Mirasłava», — raskazvaje Vasil.

Pa słovach surazmoŭcy, lepš paznajomicca atrymałasia ŭžo paźniej.

«Ja zapomniŭ, jak jon kašlaŭ, bo my ŭsie zachvareli. Kažuć, što na kavid, bo niechta navat u špitali lažaŭ. Ale pierachvareli absalutna ŭsie. Ja pomniu, «Myš» kašlaje, a potym apranaje bronik, kasku, i jahonaja barada śmiešna tyrčyć z-pad jaje. Ja ździviŭsia, što heta za dzied. My niejak kamunikavali, ale nie vielmi mocna».

Paźniej byŭ sfarmavany pieršy biełaruski ŭzvod, jaho kamandziram staŭ Pavał «Vołat» Susłaŭ (zahinuŭ u mai 2022-ha ŭ Mikałajeŭskaj vobłaści. — RS), a Vasil Vieramiejčyk staŭ kamandziram pieršaha padraździaleńnia i namieśnikam kamandziru ŭzvodu.

Mirasłaŭ Łazoŭski. Fota: MotolkoHelp

«Što tyčycca Miryka, to ja bajaŭsia, što taki stały čałaviek, surjozny, nie budzie słuchacca i buduć prablemy. Ale vyjaviłasia ŭsio absalutna naadvarot: jon słavy nie chacieŭ, kiravać nie chacieŭ, jon chacieŭ rabić spravu i vučycca. Kali ŭžo ja staŭ kamandziram pieršaha ŭzvodu, to ja zrabiŭ «Myša» kamandziram pieršaha padraździaleńnia i namieśnikam kamandzira ŭzvodu. I dalej my išli zaŭsiody pobač. My spali ŭ adnych pamiaškańniach, jeździli na adny i tyja ž zadańni».

«Chełoŭ! Ty hoŭ tudy»

Vasil uspaminaje, što jany razam byli ŭ Irpieni ŭ sakaviku 2022 hoda, sprabavali dajści da pazicyj, dzie znachodzilisia biełaruskija vajary.

«Potym, kali my pryjechali ŭ Mikałajeŭ, to naš ukrainski kamandzir doŭhi čas nazyvaŭ mianie prosta «Načkar» (načalnik varty). Ni pazyŭny, ni imia zapomnić nie moh. Sprava ŭ tym, što spačatku biełarusaŭ zavieźli dla viadzieńnia vartavoj słužby dla inšaziemcaŭ. I ja sutki nie spaŭ, arhanizoŭvajučy pracu vartavoj słužby. Ale za dzień-dva ŭsio było arhanizavana. Pabracim «Tarena» taksama, jak i ja, byŭ vajskoŭcam, my razumieli, jak pavinna ŭsio pracavać. Kali ŭsio arhanizavali, to ja pacichu pieradaŭ spravy «Myšu», i potym jon užo zajmaŭsia ŭsim, a heta takaja rucinnaja, ciažkaja vajskovaja sprava. Tyja, chto dumajuć, što vajna — heta viesieła zaŭsiody, emocyi, bai… Nie, heta sumnaja praca. Treba składać śpisy, ciahać rečy».

«Pacuk» raskazvaje paciešny momant, jak Mirasłaŭ rabiŭ instruktaž u vartavoj słužbie dla inšaziemcaŭ.

«Myš» anhlijskaj movy, na žal, nie viedaŭ. Voś ujavicie sabie, instruktaž pierad źmienaj, a ŭsio, što jon zmoh skazać: «Chełoŭ! Ty hoŭ tudy». Tam mahła być źmiena, na jakoj biełarus, hišpaniec i francuz, ale nivodzin ź ich nie razmaŭlaje pa-anhlijsku. Kamunikacyja adbyvałasia amal na palcach».

«Vysokaja vola i ideał»

Pavodle Vieramiejčyka, Łazoŭski byŭ čałaviekam vielmi vysokaha maralnaha ŭzroŭniu, jon zaŭsiody admaŭlaŭsia ad prapanavanych pasadaŭ.

«Kali «Vołata» nie stała, to ja kazaŭ Mirasłavu, maŭlaŭ, budzieš kamandziram uzvodu. Na heta jon adkazvaŭ: «Jak ja mahu być kamandziram uzvodu, kali ŭ mianie niama vajskovaj adukacyi i dośviedu?»

Mirasłaŭ Łazoŭski. Fota: MotolkoHelp

Inšy charakterny momant — heta dyskusii ŭnutry tady jašče bataljona Kastusia Kalinoŭskaha adnosna ŭdziełu ŭ ryzykoŭnaj apieracyi pad vioskaj Łazavoj na miažy Mikałajeŭskaj i Chiersonskaj abłaściej. Častka vajaroŭ admoviłasia ad udziełu, druhaja ž pahadziłasia.

«Tady «Myš» skazaŭ adnamu kamandziru: «Jak my možam minusanuć apieracyju? My honar biełarusaŭ tady padviadziom. Pa-druhoje, nam patrebny vajenny dośvied, treniravacca, bo napieradzie Biełaruś». Na heta kamandzir adkazaŭ: «Tabie amal 50 hadoŭ, Miryk, jakaja Biełaruś?! Ty durny ci što?» Heta vielmi pakazalna, jakim idealistam byŭ «Myš».

Łazoŭski ŭdzielničaŭ u apieracyi pad Łazavym. Bolš za toje, jaho pastavili na samyja piarednija pasty, kala samych rasiejcaŭ. Taja apieracyja prajšła ŭdała dla ŭkrainskaha vojska.

«U «Myša» była vialikaja vola i ideał. U jaho baleła kalena, jamu było ciažka. U Sievieradaniecku Miryka pryznačyli na post kamiendanta, jamu davodziłasia źviazvać pamiž saboj usie pasty inšaziemcaŭ. Tak jaho pryznačyli, a potym ludzi pačynajuć havaryć, što jon zusim užo kiepska razmaŭlaje, vyjaviłasia, što jon 28 hadzin nie spaŭ. Jon kahości padmianiaŭ, kab chłopcy paspali, a sam zusim nie spaŭ. Ja vymušaŭ byŭ jaho iści spać», — uspaminaje Vieramiejčyk.

«Zachodzim u Bachmut: jak vyjdu — nabiaru»

Surazmoŭca «Svabody» kaža, što Łazoŭski byŭ samym aŭtarytetnym kamandziram pamiž biełaruskich vajaroŭ.

«Myš» — taki idealist i intelihient, što pra jaho nichto kiepskaha słova nie moh skazać. Heta niejki los, bahi, jany nam niešta pakazvajuć. Takoje supadzieńnie, što jany zahinuli z «Vołatam» dzień u dzień. Ja liču, što prosta tak takoha nie byvaje. Stračvać takich ludziej žudasna. U mianie zastałasia pierapiska z «Vołatam» u dzień jaho śmierci, dzie jon piša: «Adkažu ciaham sutak». Takaja ž samaja situacyja z «Myšam». Jon mnie pisaŭ: «Ja tabie zaraz patelefanuju». Potym: «Nie, nie patelefanuju. Zachodzim u Bachmut, ale nienadoŭha; jak vyjdu — nabiaru».

Łazoŭski vučyŭ inšych vajaroŭ kamandam pa-biełarusku, pastajanna zajmaŭsia samaadukacyjaj, byŭ fanatam napaleonaŭskich vojnaŭ.

«Miryk uvieś čas zajmaŭsia samaadukacyjaj, u jaho na telefonie byŭ amierykanski statut, padručnik rejndžara ZŠA, statut vartavoj słužby ZŠA, sprabavaŭ rabić usio vielmi pa-vajskovamu. Ja liču, što na momant hoda na vajnie jon daros da sapraŭdnaj aficerskaj pasady. A pakolki niama inšych, to jon byŭ by idealnaj kandydaturaj na pasadu kamandzira bataljona «Vołat».

Kamientary3

  • Pietia
    26.05.2023
    [Red. vydalena]
  • Aleś
    26.05.2023
    Honar i hodnaść!
    RIP panie Mirasław...

  • Žyvie Biełaruś!
    26.05.2023
    Viečnaja pamiać Hieroju!
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie26

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Usie naviny →
Usie naviny

Palina Šarenda-Panasiuk namalavała pa pamiaci płan kałonii ŭ Zareččy1

U Miorskim rajonie žančyna zahinuła ad udaru tokam, kali nadzimała basiejn

Letaś u Vilni ŭ biełarusaŭ naradziłasia kala 100 dziaciej32

Anton čatyry hady chavaŭsia ad łukašystaŭ u rodnych Baranavičach — zatrymali, kali vyrašyŭ zdać na pravy10

Łukašenka pieražyvaje, što na rynku Rasii «ŭsie topčucca», i choča handlavać ź ES. Voś jak ciapier vyhladaje situacyja ŭ zamiežnym handli12

U Novaj Ziełandyi žančyna viezła dvuchhadovaje dzicia ŭ valizcy — palicyja raźbirajecca

Hety dyzajnier z Uhandy pieraviarnuŭ śviet mody — sekandam2

Štučny intelekt dapiša historyju Staražytnaha Ryma tam, dzie historyki niazdatnyja supastavić fakty

U Barysavie pasprabavali adradzić dyskateki dla moładzi. Ale nie pa kani korm11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie26

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić