Ekanomika

Novy dziciačy sad i FAK jak podźvih. Jak nievialikaja budoŭla pastaviła biudžet cełaha rajona «na kaleni»

Za apošni čas u biudžecie Lepielskaha rajona ŭtvaryłasia «dzirka» ŭ bolš za 12 młn rubloŭ. «Našy hrošy» raźbiralisia, što adbyłosia.

 U Lepielskim rajonie Viciebskaj vobłaści žyvie 30 737 čałaviek, administracyjny centr — horad Lepiel z nasielnictvam 17 182 čałavieki (danyja hetaha hoda).

Hałoŭnyja pradpryjemstvy rajona adnosiacca da pierapracoŭčaj pramysłovaści. U pieršuju čarhu heta filijał «Lepielski» ZAT «Viciebskahrapradukt» (udzielnaja vaha — 44,2 % u ahulnym abjomie vytvorčaści rehijona) i filijał «Lepielski MKK» AAT «Viciebski miasakambinat» (udzielnaja vaha — 43,5 % u ahulnym abjomie vytvorčaści rehijona).

Siaredni zarobak za žnivień u rajonie skłaŭ 1381,5 rubloŭ (ci 88,9% ad siaredniaha pa vobłaści).

Z hoda ŭ hod vydatki biudžetu Lepielskaha rajona byli faktyčna roŭnyja prybytkam, maksimalna sychodzili ŭ minus da 2%. Za vyklučeńniem hetaha hoda. Takoje dakładnaje traplańnie — nie zasłuha filihrannaha płanavańnia, a toje, što niemałuju dolu biudžetu rehijona składaje finansavańnie vyšejšaha biudžetu, jakoje pakryvaje ŭsie minusy i zvodzić ich praktyčna ŭ nul. Datacyi źvierchu pavialičvajucca pa miery rostu inflacyi, zarobkaŭ dziaržsłužačych i inšych biudžetnych vydatkaŭ, jakija padciahvajucca ŭśled za inflacyjaj.

Padtrymka vyšejšaha biudžetu składaje sioleta 43% ad dachodnaj častki. Heta absalutna typovaja karcina dla bolšaści rehijonaŭ Biełarusi za redkimi vyklučeńniami. Naprykład, u Minsku biudžet praficytny, i niemałaja častka prybytku stalicy pieraraźmiarkoŭvajecca.

Na druhim miescy — hrošy, atrymanyja z padachodnaha padatku — 28%, i heta pakazvaje, što rajon nie «miortvy», u im jość ekanamičnaje žyćcio.

Akramia hetaha, 7% pastupaje z płaciažoŭ PDV, 5% — z padatkaŭ na ŭłasnaść, i jašče cełych 7% z usich inšych dachodaŭ (ad padatku na ŭtrymlivańnie sabaki da zboraŭ sa źbiralnikaŭ jahad).

Ciapier pahavorym pra raschody biudžetu na 2023 hod.

Ilvinaja dola hrošaj, jakija pastupajuć, idzie na sacyjałku. U pieršuju čarhu 38% — na adukacyju i 24% — na achovu zdaroŭja. U rehijonie dastatkova šmat budujuć — na heta idzie 12%, sport, kultura i ŚMI taksama zajmajuć 12%. Na ŭtrymańnie aparatu čynoŭnikaŭ i inšuju «ahulnadziaržaŭnuju dziejnaść» tracicca 7%, i jašče pa 4% na sacyjalnuju palityku i nacyjanalnuju ekanomiku. Jak praviła, «nacyjanalnaja ekanomika» — heta padtrymka stratnych pradpryjemstvaŭ.

Što ž za padziei adbylisia ŭ Lepielskim rajonie, paśla jakich u biudžecie rehijona zjaviŭsia taki vialiki deficyt? Jašče ŭ studzieni-lutym bałans biudžetu rehijona byŭ sa znakam «plus», ale z sakavika 2023 hoda jon rezka asieŭ bolš jak na 10 pracentaŭ.

Akazałasia, ničoha zvyšvybitnaha nie adbyłosia. Prosta ŭ Lepieli vyrašyli pabudavać dziciačy sadok i fizkulturna-azdaraŭlenčy kompleks.

Ich ahulny košt roŭny prykładna 12 miljonam rubloŭ — heta jakraz taja suma, na jakuju była pieravyšana raschodnaja častka biudžetu rehijona.

Pryčym cikava, što hetyja abjekty ŭvachodziać u prahramu budaŭnictva da 2025 hoda, ale finansavańnie pa ich było ažyćcioŭlena nie płanava (heta było bačna ŭ biudžecie z pačatku hoda).

Chutčej za ŭsio, hrošy na budaŭnictva paabiacali, ale jašče nie paśpieli vydać. Doŭhi, niepavarotlivy dziaržaŭny miechanizm datacyj pracuje mienavita tak. 

Ekśpierty źviartajuć uvahu, što varta było b zrabić tak, kab umoŭny Lepielski rajon atrymaŭ mahčymaść zarablać bolš hrošaj i tracić ich z ulikam unutranych patrebaŭ, jakija vydatna bačnyja kiraŭnictvu rehijona bieź jakoj-niebudź baćkoŭskaj apieki z boku «vyšejstajačych».

Ale heta amal niemahčyma, bo ŭsie finansy, jakija vydzialajucca centram, iduć tudy, kudy skaža centr, asabliva pa prahramie «minimum na vyžyvańnie». Lubaja inicyjatyva na miescach, asabliva źviazanaja z najbolš efiektyŭnym, pryvatnym siektaram — pachod pa minnym poli. Pryvatniki, jak praviła, mała paddajucca «žorstkamu kantrolu», a takija pradpryjemstvy adrazu stanoviacca hałaŭnym bolem dla kiraŭnikoŭ rehijona. Jany pačynajuć patrabavać ad čynoŭnikaŭ pracy i chacieć choć i pazityŭnych, ale ŭsio ž pieramienaŭ, kanstatujuć ekśpierty.

Kamientary

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia16

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy zatrymali biełarusa ź pistaletam — jon skazaŭ, što jedzie vajavać u Biełaruś2

Stała viadoma asoba biełarusa, jakoha padazravajuć u vybuchu ŭ Chanty-Mansijsku2

Ekanamist Dźmitryj Kruk daje piesimistyčny prahnoz dla biełaruskaha biznesu. U pradprymalnikaŭ try varyjanty

Kaho prymuć u ES u najbližejšyja hady?1

Abjadnany pierachodny kabiniet Biełarusi chočuć pryznać «terarystyčnaj arhanizacyjaj»1

U kadr znoŭ trapiła, jakim pamieram šryfta dla Łukašenki drukujuć vystupy, kab jon bačyŭ19

U Rasii za padrychtoŭku dyviersii suprać rasijskaha vajskoŭca zatrymany biełarus

Biełaruski trenier raskazaŭ, jakuju śmiešnuju zadaču jamu pastavili ŭ čempijanacie Kitaja pa chakiei

«Ledź nie zataptali adzin adnaho». Žychary Mahilova stali ŭ vialikuju čarhu. Što razdavali biaspłatna?9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia16

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić