Historyja33

Jaki biełaruski horad pieršym zajmieŭ hienpłan? 

Heta adbyłosia amal 450 hadoŭ tamu, ale zachavałasia navat imia aŭtara.

Bieraście ŭ čas abłohi 1657 hoda na frahmiencie hraviury šviedskaha inžyniera Eryka Dalbierha. Ilustracyjnaja vyjava

Pra pieršy ŭ Biełarusi hienieralny płan raskazaŭ historyk Mikoła Vołkaŭ na svajoj staroncy ŭ fejsbuku.

Vołkaŭ źviarnuŭ uvahu, što dziŭnym čynam historyki architektury dasiul nie źviartali ŭvahi na vyrazny zapis, u jakim napramuju zhadvajecca aŭtar pieršaha hienpłana na terytoryi Biełarusi. Jon byŭ apublikavany jašče ŭ pačatku XX stahodździa, ale kantekst byŭ niajasnym.

Pieršy na Biełarusi hienieralny płan horada byŭ stvorany dla Bieraścia, jakoje ŭ XVI-XVII stahodździach amal kožnyja 20 hadoŭ niščyli mocnyja pažary. U čarhovy raz horad hareŭ u 1552 hodzie. Heta byli «revalucyjnyja» dla horadabudaŭnictva časy, a ŭ Bieraści tady kiravaŭ Mikałaj Radzivił Čorny, jaki moh «žaleznaj rukoj» realizoŭvać samyja śmiełyja mary.

U vyniku spalenaja častka horada była pierapłanavanaja, u tym liku ŭ hety čas musiła paŭstać vialikaja rynkavaja płošča, jakaja na doŭhija stahodździ stała centram horada.

Aŭtaram horadabudaŭničaha prajekta staŭ Vałka (Valenty/Valancin) Žołdak, vierahodna, miernik na słužbie karala Žyhimonta II Aŭhusta abo kniazia Radziviła.

Frahmient z aktaŭ, jakija vydavalisia Vilenskaj kamisijaj dla razboru staražytnych aktaŭ

«Burmistry i rajcy ŭziaŭšy pana Vałka Žołdaka, ziemianina haspadarskaha pavieta Bieraściejskaha, katory, kali było miesta pahareła, z zahadu i ŭłady jaho karaleŭskaj miłaści, dla biaśpiečnaści zamkavaj ad ahniu, usio miesta vakoł i ŭsie placy pamieraŭ…»

Hety frahmient z zajavy voznaha pra ahlad im haradskoha vała ŭ Bieraści za 6 sakavika 1580 hoda byŭ apublikavany jašče ŭ 1901 hodzie ŭ tomie XXVIII aktaŭ, jakija vydavalisia Vilenskaj kamisijaj dla razboru staražytnych aktaŭ.

Vołkaŭ ličyć, što hienpłan musiŭ być raspracavany i realizavany nieŭzabavie paśla pažaru 1552 hoda, bo miaščanam byli patrebnyja damy, i jany nie mahli hadami nazirać za palotam horadabudaŭničaj dumki.

Hrafičnyja materyjały taho hienpłana nie vyjaŭlenyja, ale my majem dakładnyja źviestki pra hety pieršy prykład rehulavańnia płaniroŭki horada ŭ Biełarusi, i samaje cudoŭnaje — viedajem jaho aŭtara. 

Kamientary3

  • Volha
    29.04.2024
    A potym pryjšli maskavity - i źnieśli hienpłan razam z horadam, kab pabudavać svaju pačvarnuju "krieposť". A ŭsich žycharoŭ vysielili kudy? - Na ŭschod - na pusteču. Ruskija kamuniaki nie byli pieršymi ruskimi, jakija tak rabili. Ruskija zaŭsiody rabili tak.
  • Hienpłan
    30.04.2024
    Volha, sam Puškin v piśmach k Leninu pisał - «nužno śniesti horod, čtoby biełorussy nikohda nie vstali s kolen. Žitielej - na vostok. Kamuniakam - povtoriť».
  • Volha
    30.04.2024
    Hienpłan, tupieńki niejki vaš kantorski humar, dakładna jak u tupina z makšanskich bałotaŭ.

Ciapier čytajuć

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr abarony Izraila: Paleścinskaj dziaržavy nikoli nie budzie10

«Nie možam trapić u Biełaruś». Utvaryłasia čarha na łatvijskaj miažy, aŭtobusy stajać ź viečara4

Na vajnie zahinuŭ polski palicejski, jaki vajavaŭ na baku Rasii5

«Ty sieła ŭ turmu i nie padumała pra mianie». Łarysa Ščyrakova pra pačućcio viny pierad synam4

Kiraŭnik BRSM staŭ hałoŭnym ideołaham Minska4

Budaŭnictva mietro ŭ Šabany paličyli niemetazhodnym?

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ5

Pašyreńnie mietro, znos staroj zabudovy. Padviali vyniki abmierkavańnia novaj redakcyi hienpłana Minska1

Kožny šosty naftavy tankier u śviecie naležyć da rasijskaha «cieniavoha fłotu»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić