Hramadstva

Palitźniavolenaha ekołaha ź Miadzieła asudzili da 4 hadoŭ kałonii

Sud Miadzielskaha rajona abjaviŭ prysud 48-hadovamu ekołahu Stanisłavu Taspajevu — čatyry hady pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii va ŭmovach ahulnaha režymu, a taksama štraf pamieram 200 bazavych vieličyniaŭ (8 000 rubloŭ), piša «Viasna».

Stanisłaŭ Taspajeŭ
Stanisłaŭ Taspajeŭ

Stanisłava Taspajeva pryznali vinavatym u «dyskredytacyi Biełarusi» (art. 369-1 Kryminalnaha kodeksa) i «nieadnarazovym parušeńni paradku arhanizacyi abo praviadzieńnia masavych mierapryjemstvaŭ» (art. 342-2 Kryminalnaha kodeksa). Spravu razhladaŭ sudździa Alaksandr Šutko.

U 2021 hodzie mužčyna ŭžo byŭ asudžany da «chatniaj chimii» pa palityčnych matyvach. Viadoma, što jon maje invalidnaść — raniej u jaho byŭ dyjahnastavanaja ankałohija, ale apošnim časam u Taspajeva była remisija.

Jak paviedamiła pres-słužba prakuratury, Stanisłaŭ źjaŭlajecca administrataram YouTube-kanała «Iniciativa Kurorta Naroċ» (pryznany ekstremisckim 12 červienia 2024 hoda), u jakim 

«z sakavika 2017 hoda pa lipień 2024 hoda ŭ 36 paviedamleńniach na videazapisach jon raspaŭsiudziŭ zahadzia iłžyvyja źviestki ab palityčnym, ekanamičnym i sacyjalnym stanoviščy Respubliki Biełaruś, pravavym stanoviščy jaje hramadzian, dziejnaści dziaržaŭnych orhanaŭ, jakija dyskredytujuć krainu pierad nieabmiežavanym kołam asobaŭ».

Akramia taho, paviedamlajecca, što palitviaźnia pryciahvali da administracyjnaj adkaznaści pavodle art. 24.23 KaAP (niesankcyjanavanaje pikietavańnie) trojčy za hod — traŭni, červieni i lipieni 2024 hoda. Pryčynaj stali publikacyi videa z vyjavaj simvoliki ŭ bieła-čyrvona-biełych kolerach. Heta stała padstavaj dla abvinavačvańnia pavodle art. 342-2 KK.

Jak my pisali raniej, kali Stanisłaŭ byŭ mały, siamja pierajechała za 7000 kiłamietraŭ ad Biełarusi. Jany pierasialilisia ŭ siało Małakurylskaje na vostravie Šykatan, jaki ŭvachodzić u šerah Kurylskich astravoŭ. Tam znachodziŭsia najbujniejšy ŭ SSSR rybapierapracoŭčy kambinat. Stanisłaŭ pražyŭ tam 15 hadoŭ i skončyŭ škołu.

Paśla Taspajeŭ viarnuŭsia ŭ Biełaruś. U siaredzinie 1990-ch jon adkryŭ IP u Miadzielskim rajonie. Mužčyna zachaplajecca fatahrafijaj, i heta była adna z krynic jaho dachodu. Zarablaŭ jon i kampjutarnymi pasłuhami. Miarkujučy pa sacsietkach, jašče padpracoŭvaŭ rabočym — naprykład, u 2023 hodzie mantavaŭ rekłamu na biłbordy. Akramia pracy, Stanisłaŭ zajmaŭsia ekałahičnymi prablemami Miadzieła i vakolicaŭ, abaraniaŭ pryrodu.

U sacsietkach jon raskazvaŭ pra Miadzielščynu, a ŭ 2014-m daŭ vialikaje intervju «Anłajnieru», pravioŭšy žurnalistaŭ ściežkami horada i vakolicaŭ. Taksama Stanisłaŭ byŭ rajonnym kaardynataram prajekta «IT-kraina», jaki finansavała IT-kampanija «Biełchard».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami21

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Usie naviny →
Usie naviny

Sturła Cholm Lehrejd vybačyŭsia pierad byłoj dziaŭčynaj za apovied pra zdradu

Jochanes Kłeba vyjhraŭ vośmy załaty miedal. Jon staŭ razam ź vialikimi2

77‑hadovy kiroŭca elektraskutara trapiŭ pad aŭtamabil u Minsku

Pamiatajecie Taćcianu Zareckuju, jakaja sa skandałam zvalniałasia z Kabinieta Cichanoŭskaj? U Estonii jaje padazrajuć u machlarstvie54

Za palityku asudzili Mikitu Bieražkova, byłoha pres-ataše chakiejnaha «Dynama» i syna eks-redaktara «Presboła»

«Minsktrans» nazvaŭ pryčyny prablem z tralejbusami3

Advakata Alaksieja Kierola asudzili pa palityčnaj kryminałcy2

U ciahniku Viciebsk—Minsk pjany pasažyr udaryŭ spadarožnika nažom u šyju1

Pamior rasijski piśmieńnik Roj Miadźviedzieŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami21

«Jana nie vyhladała ščyraj, była ŭ mascy». Paŭlučenka pra sustreču Kaleśnikavaj ź biełaruskimi žurnalistami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić