Muzyka1515

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach

9 žniŭnia 2025 hoda Maks Korž adyhraje kancert u Varšavie, i biełarusy ŭžo kinulisia rabić vizy ŭ Polšču. Ale ŭžo jość vypadki, kali ludzi admaŭlajucca ad kvitka, bo nie mohuć atrymać vizu.

U adnym sa śpiecyjalnych čataŭ, pryśviečanych atrymańniu vizy na kancert, užo niekalki dzion publikujuć vyniki padačy. Pakul što kolkaść admovaŭ składaje 40% ad usich atrymanych adkazaŭ, i karystalniki prychodziać da vysnovy, što heta nie vypadkovaja situacyja — admovaŭ sioleta budzie značna bolš, čym raniej. 

Havorka zbolšaha idzie pra hrečaskija vizy, jakija sprabavali atrymać z metaj «turyzmu». Aficyjnyja pryčyny admovaŭ — toje, što pretendenty na vizu byccam niedastatkova abhruntavali metu i ŭmovy padarožža, a taksama nie dakazali najaŭnaść dastatkovych srodkaŭ na čas padarožža. Ź inšaha boku, u niastačy srodkaŭ abvinavačvali, naprykład, pretendentku z bolš čym 2000 na rachunku.

Ciapier samyja adčajnyja hatovyja padavać zajaŭku na ispanskuju ci italjanskuju vizu — za apošniuju možna addać ažno 2500 rubloŭ, zatoje, kažuć, vierahodnaść admovy budzie małaja. Inšy varyjant — maryć pra kancert Maksa Karža ŭ Kazachstanie: choć i daloka, zatoje viza nie patrebnaja.

Niekatoryja biełarusy prosta vyrašajuć admovicca ad kancerta i pradać kvitok. Na anłajn-płatformie «Kufar» užo šmat prapanovaŭ nabyć kvitok na Karža, i cana dachodzić ažno da 900 rubloŭ.

U niekatorych abjavach adkryta kažuć — kvitok pradajecca praz admovu ŭ vizie:

«Pradaju pa pryčynie — nie adkryli vizu, na žal».

«Pradaju pa pryčynie prablem z afarmleńniem vizy».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary15

  • padśsiadomaść
    14.03.2025
    možna padziakavać našym siabram ź Vilni i Varšavy .
    prasili sankcyjaú ? - atrymali
  • Biełarus z Paleśsia
    14.03.2025
    [Red. vydalena]
  • Biełarus
    14.03.2025
    Koržyki hałaŭnoha mozha , Praviła luboj vajny - pazbaŭlać voraha resursaŭ. Jak čałaviečych, hetak i hrašovych. Kali ŭ ludziej jość namier vyjechać i patracić častku hrošaj na kancercie u jeŭrapiejskaj ekanomicy - heta dobra dla ahulnaj spravy. Bo hetyja resursy źnikajuć z łukašenkašskaj sistemy. A voś nie puścić ich - aznačaje nadać hrošaj łukanomicy. Tamu škadavać varta kančatkovy vynik.

Ciapier čytajuć

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie11

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Usie naviny →
Usie naviny

U Mazyry žančyna ledź nie pamierła ad lačeńnia ihołkaŭkołvańniem. A ŭvodziła sabie zvyčajnyja ihołki ad šprycoŭ1

Minadukacyi Polščy ŭskładniła pastupleńnie va ŭniviersitety mnohim zamiežnikam

Palina Šarenda-Panasiuk namalavała pa pamiaci płan kałonii ŭ Zareččy1

U Miorskim rajonie žančyna zahinuła ad udaru tokam, kali nadzimała basiejn

Letaś u Vilni ŭ biełarusaŭ naradziłasia kala 100 dziaciej31

Anton čatyry hady chavaŭsia ad łukašystaŭ u rodnych Baranavičach — zatrymali, kali vyrašyŭ zdać na pravy10

Łukašenka pieražyvaje, što na rynku Rasii «ŭsie topčucca», i choča handlavać ź ES. Voś jak ciapier vyhladaje situacyja ŭ zamiežnym handli12

U Novaj Ziełandyi žančyna viezła dvuchhadovaje dzicia ŭ valizcy — palicyja raźbirajecca

Hety dyzajnier z Uhandy pieraviarnuŭ śviet mody — sekandam2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie11

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić