Usiaho patrochu44

U šklanych butelkach bolš mikrapłastyku, čym u płastykavych — niečakanaje adkryćcio vučonych

Zhodna z novym daśledavańniem francuzskich vučonych, u šklanych butelkach z haziroŭkaj, limanadam, pivam ci chałodnaj harbataj u 5-50 razoŭ bolš mikrapłastyku, čym u napojach u płastykavaj abo mietaličnaj tary. U čym pryčyna?

Fota: Jason Teale Photography / Getty Images

Vučonyja vyjaŭlajuć mikrapłastyk paŭsiul — ad pavietra, jakim my dychajem, da ježy, jakuju spažyvajem. Jon znojdzieny na Eviereście i na dnie Maryjanskaj upadziny, navat u čałaviečym ciele.

Jak piša Sciemc Alert, navukoŭcy francuzskaha ahienctva biaśpieki charčovych praduktaŭ (ANSES) praviali daśledavańnie, nakiravanaje na vyznačeńnie kolkaści mikrapłastyku ŭ roznych vidach napojaŭ, jakija pradajucca ŭ krainie, i ŭpłyŭ na hety pakazčyk roznaj tary.

Navukoŭcy vyjavili, što ŭ šklanych butelkach z haziroŭkaj, limanadam, pivam ci chałodnaj harbataj utrymlivajecca ŭ siarednim kala 100 čaścinak mikrapłastyku na litr. Heta ŭ 5—50 razoŭ bolš, čym u napojach u płastykavaj abo mietaličnaj tary.

Jak pryznalisia sami aŭtary, jany čakali advarotnaha vyniku. Adnak pry dalejšym daśledavańni jany znajšli hetamu tłumačeńnie.

Było zaŭvažana, što čaścinki mikrapłastyku ŭ šklanych butelkach pa svaim kolery, formie i palimiernym składzie supadali z farbaj na źniešnim baku nakryvak, jakimi jany byli zakryty. Mienavita z hetaj farby, zhodna z vysnovami aŭtaraŭ, mikrapłastyk i traplaŭ u napoj.

Mikrapłastyk. Fota: Wikimedia Commons

Na nakryŭkach byli vyjaŭleny mikradrapiny, jakija, vierahodna, utvarylisia ŭ vyniku treńnia padčas zachoŭvańnia. Hetyja drapiny pryviali da taho, što čaścinki płastyka z farby absypalisia. A patrapić u sam napoj jany mahli padčas adkryćcia butelki.

U pitnoj vadzie — jak niehazavanaj, tak i hazavanaj — kolkaść mikrapłastyku akazałasia značna mienšaj: usiaho 1,6—4,5 čaścinki na litr. Vino, navat kali jano było ŭ šklanoj butelcy z nakryŭkaj, taksama mieła vielmi nizki ŭzrovień zabrudžvańnia. I patłumačyć heta navukoŭcy pakul nie mohuć.

Zatoje ŭ biezałkaholnych napojach było znojdziena ŭ siarednim 30 čaścinak na litr u haziroŭcy, u limanadach — 40, pivie — kala 60.

Praz toje, što pakolki nie isnuje etałonnaha ŭzroŭniu dla patencyjna taksičnaj kolkaści mikrapłastyku, niemahčyma skazać, ci ŭjaŭlajuć atrymanyja ličby ryzyku dla zdaroŭja. U toj ža čas navukoŭcy adznačajuć, što vytvorcy napojaŭ mahli b lohka pamienšyć kolkaść mikrapłastyku, jaki vydzialajecca nakryŭkami ad butelek.

Ahienctva ANSES pratestavała mietad ačystki, jaki zaklučajecca ŭ abdzimańni nakryvak strumieniem pavietra, a potym pramyŭku vadoj i śpirtam. U vyniku kolkaść mikrapłastyku ŭ napojach źniziłasia na 60%.

Kamientary4

  • Uład
    27.06.2025
    Da zadiaŭbli ŭžo niekatoryja vučonyja!
    "Farba na źniešnim baku nakryvak ..." :)))
  • Nie abaviazkova
    27.06.2025
    Kto-to vrot, ich nie farbujuć, a adrazu adlivajuć z kalarovaha płastyku.
  • 28.06.2025
    Mikrokałkałyč, kak žie vhovniemočienyje utomili, kałomassy vidno ot hmo ustali
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś4

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś

Usie naviny →
Usie naviny

«Kazachstanski kvartał» i novabudoŭli ŭ Čyžoŭcy, Masiukoŭščynie, Łošycy. Jak budzie zabudoŭvacca Minsk3

Hałoŭny trenier «Niomana» vykanaŭ dziŭny taniec paśla pieramohi ŭ matčy Lihi kanfierencyj

«Zmahła raźvitacca pa-ludsku». U Polščy ŭ biełaruski pamior muž — jana raskazała, jak dastaviła prach na radzimu i arhanizavała pachavańnie

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu11

Francyja vyrašyła pryznać Paleścinskuju dziaržavu. Izrail zajaviŭ, što heta «ŭznaharoda za teraryzm»13

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ4

Minskaje «Dynama» biez šancaŭ prajhrała ałbanskaj «Ehnacii»2

Tavary z «Pahoniaj» pradavali, niahledziačy na zabarony10

Stała viadoma, jak rahačoŭski zavod pracuje na rasijskuju vajskovuju pramysłovaść5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś4

Ad 300 000 da 500 000 dalaraŭ. Stała viadoma, chto pryvioz Džejsana Deruła ŭ Biełaruś

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić