Navuka i technałohii55

«Džyn vypuščany z butelki». Pačałasia praca pa stvareńni štučnaj čałaviečaj DNK

U Kiembrydžy startavaŭ navukovy prajekt, jaki stavić pierad saboj ambicyjnuju metu — sintezavać čałaviečuju DNK z nula, litaralna pa atamie. Heta biesprecedentnaja inicyjatyva, jakaja moža stać čarhovym krokam u raźvićci bijałohii i miedycyny, piša Bi-bi-si.

Fota: Getty Image

Prajekt padtrymała miedycynskaja dabračynnaja arhanizacyja Wellcome Trust, vydzieliŭšy na daśledavańni kala 14 miljonaŭ dalaraŭ.

Da niadaŭniaha času padobnyja raboty byli zabaronienyja z-za strachu pierad mahčymaściu stvareńnia «dyzajnierskich» dziaciej abo niepradkazalnych nastupstvaŭ dla čałaviectva. Ale ciapier navukoŭcy śćviardžajuć, što patencyjnaja karyść pieraŭzychodzić ryzyki: heta moža pryvieści da raspracoŭki lekaŭ ad ciažkich spadčynnych chvarob i navat da stvareńnia kletak, ustojlivych da roznych zachvorvańniaŭ.

Pa słovach adnaho z udzielnikaŭ, prafiesara Džulijana Siejła, u budučyni takaja technałohija moža dazvolić zamianiać paškodžanyja tkanki piečani, serca ci imunnaj sistemy sintetyčnymi zdarovymi kletkami.

Adnak krytyki zaniepakojenyja tym, što hetyja raspracoŭki mohuć być vykarystanyja nie pa pryznačeńni — naprykład, dla stvareńnia hienietyčna «palepšanaha» čałavieka abo bijałahičnaj zbroi.

Viadučy hienietyk Edynburhskaha ŭniviersiteta, prafiesar Bił Ernšou papiaredžvaje: technałohija ŭžo zapuščanaja, i kali niechta z dostupam da abstalavańnia zachoča jaje vykarystać — spynić heta budzie amal niemahčyma.

«Džyn užo vypuščany z butelki, — zajaviŭ Ernšou ŭ intervju Bi-bi-si. — My, viadoma, mahli b uvieści ciapier šerah abmiežavańniaŭ — ale kali arhanizacyja, jakaja maje dostup da adpaviednaha abstalavańnia, vyrašyć pačać što-niebudź padobnaje sintezavać, ja nie dumaju, što ŭ nas jość sposab heta spynić».

Paralelna z navukovaj častkaj budzie pravodzicca sacyjałahičnaje daśledavańnie, kab vyśvietlić, jak hramadstva stavicca da takich pieraŭtvareńniaŭ u hienietycy i jakija ŭ ludziej jość strachi ci čakańni.

U vyniku navukoŭcy spadziajucca nie tolki zrabić miedycynu bolš efiektyŭnaj, ale i vyklikać šyrokuju dyskusiju pra etyku vykarystańnia takich mahčymaściaŭ.

Kamientary5

  • Igar
    26.06.2025
    Čarhovy chajp. Vy spačatku DNK bakteryi sintezujcie, pražekciery.
    NN, navina, heta toje, što ŭžo zdaryłasia, a nie toje što moža (a moža i nie) zdarycca.
  • čytajem tekst
    26.06.2025
    Igar, navina ŭ tym, što prajekt startavaŭ ))
  • YES!
    26.06.2025
    Eti tiechnołohii pozvolat vam vyrastiť luboj orhan, jeśli potriebujetsia, a niekotorym protivnikam prohriessa - rabotajuŝij mozh

Ciapier čytajuć

Anatol Kotaŭ užo vyjazdžaŭ u Turcyju i ličyŭ jaje biaśpiečnaj — krynicy6

Anatol Kotaŭ užo vyjazdžaŭ u Turcyju i ličyŭ jaje biaśpiečnaj — krynicy

Usie naviny →
Usie naviny

Mierc: Dziaržava ŭsieahulnaha dabrabytu finansava niežyćciazdolnaja12

Antanina Kanavałava raskazała, jak jaje prymušali padpisać prašeńnie pra pamiłavańnie2

U Rasii prosicca na vajnu asudžany na pažyćciovaje źniavoleńnie kiraŭnik hrupoŭki kileraŭ1

«Ja pieršamajskaje bydła i limita, bazaru nul. Ale blizki da centra pryniaćcia rašeńniaŭ». Što Tur piša pad psieŭdanimam u «ekstremisckim» čacie43

«Chapaj jaje za azadak, zaciahni ŭ tualet». U Varšavie zajavili ŭ prakuraturu na pikap-treniera ź Biełarusi Aleksa Leśli7

U Biełarusi pačali pradavać vinahrad «sa smakam cukrovaj vaty». Što za jon?

Va Ukrainie zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik «Miesiac»6

Prezident Polščy nakłaŭ vieta na papraŭku da zakona ab dapamozie hramadzianam Ukrainy8

Tramp: Vajna Rasii i Ukrainy — asabisty kanflikt, a Pucin nie sustrakajecca ź Zialenskim, bo jaho nie lubić9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Anatol Kotaŭ užo vyjazdžaŭ u Turcyju i ličyŭ jaje biaśpiečnaj — krynicy6

Anatol Kotaŭ užo vyjazdžaŭ u Turcyju i ličyŭ jaje biaśpiečnaj — krynicy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić