Čamu ciapierašniaja tušonka zachoŭvajecca tolki 2 hady, a ŭ savieckija časy ŭ razy daŭžej?
Čamu ŭ časy SSSR tušonka mahła spakojna zachoŭvacca hadoŭ z 10, a sučasnyja vytvorcy abmiažoŭvajuć termin prydatnaści svajoj pradukcyi 2‑3 hadami? Heta źviazana ź jakaściu miasa, ź jakoha hatujuć tušonku, ci abumoŭlena niejkimi «sakretnymi technałohijami», jakija nibyta byli stračanyja paśla raspadu Sajuza? Dyrektarka małdaŭskaha miasakambinata Mezellini Anžeła Hiearhica raskryła vytvorčyja tajamnicy, piša Telegraf.news.

Pa słovach kiraŭnicy miasakambinata, skaračeńnie terminu prydatnaści nijak nie źviazana ź jakaściu samoha praduktu.
Miasa tut uvohule ni pry čym. Usia sprava ŭ materyjałach, ź jakich rabili taru. Raniej tušonku zakatvali ŭ mietał značna bolšaj taŭščyni, što zabiaśpiečvała lepšuju zachavanaść miasnoha praduktu.
Hiearhica nahladna prademanstravała, jak adroźnivajecca vaha staroj savieckaj kansiervavaj banki ad sučasnaj — 69 hramaŭ suprać 34 hramaŭ. Heta značyć, vahu tary pamienšyli ŭdvaja.
Bolš za toje, vajskovuju tušonku sa stratehičnych zapasaŭ (čaściej za ŭsio ŭ kamientarach zhadvali mienavita jaje, jak dokaz jakaści) zachoŭvali ŭ asablivych umovach — u pramaślenaj papiery abo ŭ parafinie i ŭ draŭlanych skrynkach, biez papiarovych etykietak. Ich nalaplali asobna, užo paśla adkryćcia skryni. U takich umovach tušonku sapraŭdy mahli zachoŭvać dziesiacihodździe, choć zavody, u adpaviednaści ź dziaržstandartami, jakija tady dziejničali (HOST 8284-84) vyznačali termin prydatnaści ŭsiaho ŭ 6 hadoŭ.
Ciapier ža, zrazumieła, nichto tušonku ŭ takich umovach nie zachoŭvaje. Bolš za toje, pa słovach Hiearhicy, da 90% tušonki ŭ našy dni vypuskajecca nie ŭ blašankach, a ŭ šklanoj tary. Jaje, pa słovach dyrektara miasakambinata, značna bolš achvotna kuplajuć, pakolki ludzi «nie daviarajuć» vytvorcam na słova i sami «chočuć bačyć — jość tam miasa ci nie».
U takoj šklanoj tary jość «słaboje miesca» — mietaličnaja kryška. Mienavita z-za jaje termin prydatnaści abmiažoŭvajecca dvuma-tryma hadami, dalej kryška moža akiślacca i moža pačynacca karozija mietału, z-za čaho parušajecca hiermietyčnaść słoika, a miasa pratuchaje.
⬇️ Počiemu sovietskaja tušienka "žiła" po 10 let, a sovriemiennaja - vsieho 2-3? Razučiliś diełať? Po HOSTu 8284-84 srok hodnosti był do 6 let. Stratiehičieskije zapasy chranili v maśle/parafinie v dierieviannych jaŝikach. Etikietki otdielno - ich kleili pośle vskrytija jaŝika. V takich usłovijach diejstvitielno sochranialiś i po 10 let. No zavod otviečał za biezopasnosť tolko 6❗️ ➡️ Siejčas 90% tušienki diełajem v stiekle, potomu čto pokupatiel chočiet vidieť produkt. No u luboj zakatki słaboje miesto - kryška, poetomu sovriemiennaja tušienka chranitsia vsieho 2-3 hoda. Eto nie pro kačiestvo, a pro tiechnołohiju‼️ Diełajem 2 vida tušienki: HAME - priemialnaja, kuskovaja, krupnyje kuski śviežieho miasa (ot 30 h). Łan - kłaśsičieskaja, tožie iz śviežieho miasa, prosto bolšie žirovoj i sojedinitielnoj tkani. Kurica, kak i v domašniej tušienkie, hotovitsia vmiestie s kostočkami! Okazyvajetsia, mnohije ob etom nie znajut. Prodajom v Supiermarkietach Nr1 i Family Market, a takžie v obyčnoj roźnicie.
Darečy, mienavita tamu pry kupli tušonki varta ŭvažliva ahladać banku — jak šklanuju, tak i mietaličnuju. Pry miechaničnym paškodžańni mietaličnaj tary — mocnych uvahnutaściach — abo źjaŭleńni ržy moža paškodžvacca śpiecyjalny achoŭny płast unutry, tak što ŭžyvańnie tušonki z paškodžanaj tary moža być niebiaśpiečnym dla zdaroŭja.
Adnak, pa słovach Hiearhicy, dla sučasnych vytvorcaŭ u takich «časavych abmiežavańniach» novych technałohij nijakaj prablemy niama. Dyrektarka patłumačyła, što pry adsutnaści deficytu miasnoj pradukcyi pakupnikam niama nieabchodnaści rabić takija doŭhaterminovyja zapasy, tamu i vytvorcam niama sensu vykručvacca ŭ sprobach padoŭžyć termin prydatnaści tušonki, jakaja, chutčej za ŭsio, budzie źjedziena adrazu ž paśla pakupki.
«Načynka jakasnaja — ja za heta adkazvaju. Prosta niama zadačy zachoŭvać doŭha», — patłumačyła Hiearhica.
Dyrektarka miasakambinata raskazała, jak treba pravilna narazać kaŭbasu
U Hruzii pradajucca vielmi niasmačnyja biełaruskija katlety. Ale ci nasamreč jany biełaruskija?
Žłobinski miasakambinat vypuściŭ kaŭbaski z kłubnicami
«Vydali kaŭbasu, jakuju my nie jamo». Jak na biełaruskich pradpryjemstvach vinšujuć z Dniom rabotnikaŭ sielskaj haspadarki
Ciapier čytajuć
«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy
Kamientary