Ciapier pra Čarnobyl tut nahadvaje tolki adsielenaja vioska Rodźki
Žychary Piaršajaŭ (Vałožynščyna) vykarystoŭvajuć zabrudžanyja radyjacyjaj ziemli dla vyroščvańnia karmoŭ.
Žychary Piaršajaŭ (Vałožynščyna) vykarystoŭvajuć zabrudžanyja radyjacyjaj ziemli dla vyroščvańnia karmoŭ.
Sielskahahaspadarčy kaaperatyŭ «Piaršai‑2003» — adno z ahrapramysłovych pradpryjemstvaŭ, jakoje maje na svajoj terytoryi ziemli, zabrudžanyja radyjacyjaj. Amal na tysiačy hiektarach sielskahaspadarčych paletkaŭ byŭ zafiksavany «fon» u miežach 5 kiury. Kali paraŭnoŭvać z najbolš paciarpiełymi rajonami Homielščyny ci Mahiloŭščyny, to ŭzrovień, zdajecca, nie taki ŭžo i vialiki, adnak dla centralnaha rehijona Piaršajščyna ŭ płanie radyjacyi źjaŭlałasia adnym z «krytyčnych» punktaŭ. Ahulnaja płošča paletkaŭ SVK «Piaršai‑2003» składaje 5,5 tysiačy hiektaraŭ, atrymlivajecca, što zabrudžana amal piataja častka ŭsioj terytoryi.
— Spačatku navat peŭnaja panika była siarod žycharoŭ, — uzhadvaje Jaŭhien Skrundź. — Adna siamja navat pierajechała, adnak u bolšasci ludzi niejak adaptavalisia da novych umoŭ žyćcia. Kaniešnie, daviałosia pieraniesci stres, radyjacyi apasalisia, jak apasajucca ŭsiaho nieviadomaha. Niejki niedavier u žycharoŭ zastaŭsia i zaraz, na psichałahičnym uzroŭni.
«Prablemnyja» ziemli zaraz vykarystoŭvajucca dla vyroščvańnia karmoŭ — tut zasiavajuć šmathadovyja travy. «Zialonku» paśla zbirajuć na sianaž, siena nie sušać, pakolki jano pylić, a pył moža być niebiaśpiečnym. Zrazumieła, hlebu apracoŭvajuć «pa navucy» — unosiać pavyšanyja dozy minieralnych uhnajeńniaŭ u adpaviednasci sa śpiecyjalnymi razlikami. Kantrol vielmi žorstki — u haspadarcy jość ułasnaja łabaratoryja, jakaja dakładna ŭsio adsočvaje. Da taho ž pradukcyju praviarajuć jašče na niekalkich uzroŭniach, tak što da spažyŭcoŭ traplaje tolki čystaje małako, miasa i kaŭbasa (u «Piaršajach‑2003» pracuje i ŭłasny kaŭbasny cech).
Za apošnija dziesiać hadoŭ nie było nivodnaj proby, jakaja b nie adpaviadała narmatyŭnym patrabavańniam. Vastrynia prablemy źmienšyłasia, mabyć tamu i zhornuty navukovyja daśledavanni. Raniej tut nievialičkaja stancyja pracavała, jakaja zajmałasia vyvučeńniem uździejańnia radyjacyi na roznyja sielskahaspadarčyja kultury. Pravodzilisia roznyja ekśpierymienty — na zabrudžanych terytoryjach siejali bulbu, zbožžavyja, paśla čaho vymiarali ŭzrovień radyjacyi, pieravyšeńniaŭ nie adznačałasia. Adnak isci dalej ekśpierymientu ŭ haspadarcy nie rašylisia — navošta ryzykavać?
Zaraz u Piaršajach 650 žycharoŭ — heta pałova ŭsiaho nasielnictva adnajmiennaha sielsavieta, u skład jakoha ŭvachodziać 29 nasielenych punktaŭ. Navakolnyja vioski małanasielenyja: u vaśmi z ich zastałosia tolki pa dva «žyłyja» damy. Zabrudžanaj akazałasia peŭnaja terytoryja — radyjacyja prajšła byccam by «pałasoj». Tam i zaraz, zdarajecca, što hryby «śvieciacca», ich amal nie zbirajuć, a kali i zbirajuć, to imknucca zaŭsiody praviarać. Pa małaku prablem nie ŭznikaje.
— Zaraz žychary trymajuć 161 karovu, — zaŭvažaje staršynia Piaršajskaha sielskaha Savieta Zihmund Pratasievič. — Kolkaść žyvioły štohod źmianšajecca, pakolki bolš čym pałova miescičaŭ — piensijaniery, im nie pa siłach trymać tuju ž karovu. Tym nie mienš, z pačatku hoda sabrali bolš čym 30 ton małaka, jaho štodnia praviarajem, adchileńniaŭ ad normy pa radyjacyi nie adznačałasia. Raniej pierasialali ludziej, daviedki vydavali ab tym, što žyvuć u zabrudžanaj zonie. A zaraz byłoj vastryni niama — mnohija ŭžo kažuć: dzie taja «zona»? Treba žyć i pracavać, a nie kpić na los. Ci nam biedavać?!
Słaŭnaje miesca praciahvaje svaju amal 570‑hadovuju historyju — letaś Piaršai stali adnym ź pieršych na Vałožynščynie ahraharadkoŭ. Zarobki ŭ SVK niadrennyja (pa vynikach minułaha hoda ŭ SVK u siarednim atrymlivali pa 520 tysiač rubloŭ).
...Zaraz pra Čarnobyl u tutejšych miascinach nahadvaje chiba tolki pustaja vioska Rodźki, žychary jakoj z‑za vialikaj radyjacyi byli adsieleny. Centralnaja vulica parasła vialikimi drevami, kustoŭjem, pobač — vialiki dub z pakinutaj la jaho lesvicaj. Dzikavata i niejak vielmi ŭžo niaŭtulna tut! Mižvoli ŭzhadalisia małyja ź Piaršajskaha dziciačaha sadka, jakija sałodka spali padčas našaha pryjezdu (była «cichaja hadzina»), — niachaj ich abminie niaščaście.
Kamientary