Adam Hlobus
Sučaśniki-6
Aniempadystaŭ i Trus
Plakatyst Michał Aniempadystaŭ stvaryŭ admietny teatralna-muzyčny prajekt «Narodny albom». Tutejšaja rok-tusoŭka narešcie sabrałasia ŭ niešta cełaje, cikavaje j viasiołaje. Adzinaja pieśnia, što vypadaje z albomu — «Nadzieńka» ŭ vykanańni Mikoły Trusa, jaki ścipła nie paznačyŭ svajho proźvišča na kasecie. Jak ja ŭžo skazaŭ, mnie spadabaŭsia «Narodny albom», ale «Nadzieńka» — najlepšaja ź pieśniaŭ.
Łapo
Avanhardyst Uładzimier Łapo źjechaŭ u Anhliju j prapaŭ. Hadoŭ piać — ni słychu ni dychu. I raptam u Miensku źjaviłasia paštoŭka, dasłanaja bismarkistu Kałhinu-Hipakratu ad nieviartanca Łapo. Žančyna Ania, jakaja bačyła dopis, skazała, što Ŭładzimieru žyviecca kiepska, bo ŭsia paštovaja kartka zafarbavanaja čornym žanočym lakam dla paznohciaŭ.
Zabara
Tvararob (navatvor ad rasiejskaha «liciediej». — A.H.) Ihar Zabara zaprasiŭ mianie na svoj spektakal. Soramna, bo ja nie pavieryŭ Iharu, jaki nazvaŭsia Seržam i abviaściŭ, što nabyŭ karcinu za 200 000 frankaŭ. Sumna, ale ja nia daŭ viery, što Serž-Ihar čytaje Łucyja Aneja Seneku. Ja vielmi lublu karciny, asabliva Kazimira Maleviča «Bieły kvadrat na biełym tle». Kryŭdna za ludziej, što naśmichajucca ź biełaha čystaha pałatna. Mnie vielmi niepryjemna było pračytać, jak niejki paŭvarjat namalavaŭ aerazolnym balonikam na biełym kvadracie Maleviča čyrvony znak dalara. Ja lublu knihi, kab pavieryć, što ŭ rukach Ihara-Serža byŭ mienavita Seneka, a nie rasiejska-francuski słoŭnik. Kab ja nia vieryŭ tolki Iharu?.. Ale ž nia vieru j Manajevu, jaki kaža, što źbirajecca ažanicca... Zrešty, heta maje prablemy viery j niedavieru. Pry sustrečy, kali z Zabaram ci Manajevym budu pić kavu kala ŭniversama «Centralny», skažu: «Aktorskaje vykanańnie mnie spadabałasia. Ja supieražyvaŭ. Praŭda. A pjesa — dreń!»
Achromienka
Pieršy raz historyju pra najomnych bandytaŭ ja pačuŭ ad skulptara Ŭładzimiera Žbanava. Peŭna, ja b zabyŭ incydent, kab da mianie nie zavitaŭ były saaŭtar Achromienki Ŭładzimier Łysienka. Jon z Čarnihava. Achromienka žyŭ u jaho. Jany razam pisali ramany. Adnaho razu Achromienka atrymaŭ hrošy za raman i zabyŭsia ci nie pažadaŭ addavać abhavoranuju častku hanararu Ŭładzimieru. Toj sam źjeździŭ u vydaviectva, ale damoviŭsia, što budzie pracavać adzin. Achromienku takija pavodziny «nehra» nie spadabalisia. Jon naniaŭ «bakłanaŭ». Tyja prałamali žaleznym prentam čerap Łysienki. Čałaviek miesiac pralažaŭ u reanimacyi. «Bakłanaŭ» znajšli j aryštavali, a voś Achromienka spakojna razhulvaje pa mienskich vulicach. Voś jakija litaratary viaducca ŭ Biełarusi! I jašče... Łysienka skazaŭ, što Achromienka rychtavaŭ zabojstva svajho litahienta Siŭčykava. Łysienka tady adhavaryŭ Achromienku. Ciapier spyniać Achromienku niama kamu.
Viačorka
Movaznaŭca Vincuk Viačorka raspačaŭ pieradvybarčuju kampaniju napiaredadni źjezdu BNF: interviju, fotazdymki, pramovy... Vydatny pačatak. Kolki možna žyć u biezalternatyŭnym hramadztvie. Paźniak skazaŭ. Łukašenka zahadaŭ. Paźniak — Łukašenka... Łukašenka — Paźniak... A tut vam Viačorka skazaŭ. Tolki što prapanuje Vincuk? U dobrym sensie abyvacielskuju Biełaruś, u jakoj kožny znachodzić svaju nišu. Dy nie chaču ja ŭ nišu. Biełaruś i tak u hłybokaj, ciomnaj, hłuchoj nišy. I abyvacielskaja Biełaruś ni ŭ dobrym, ni ŭ jakim sensie mianie jak patryjota baćkaŭščyny nie pryvabić. Treba źmianić prahramu, spadar Viačorka. Naša Biełaruś musić mieć prafesijnaje vojska, najlepšyja ŭ śviecie specsłužby, vychavanych palicyjantaŭ, dobraje mašynabudavańnie, technalahičnyja naftapierapracoŭčyja zavody, ziamlu ŭ pryvatnaj majomaści, kankurentazdolnuju bankaŭskuju systemu j jašče proćmu roznych pryvabnych roznaściaŭ. A sam Viačorka musić mieć kansultanta, jaki budzie vykreślivać ź interviju nišy i abyvacielaŭ.
Kamientary