Muzyka
“Dzieviać baladaŭ” ad Todara
Źmicier Vajciuškievič prezentavaŭ svaju druhuju ŭžo solnuju prahramu. Słuchačy, što 18 lipienia sabralisia ŭ Dolnaj zali Čyrvonaha kaściołu, pačuli nia tolki dzieviać narodnych baladaŭ — śviatočnych, kazačnych, pachavalnych, viasielnych, — ale i sioje-toje z užo znajomych pieśniaŭ na vieršy Drańka-Majsiuka, Karatkieviča, Žyłki… Cikava, što reštu z “Cacačnaj kramy” Todar vykanaŭ pa-polsku: albom chutka vyjdzie i na hetaj movie.
Hurt Vajciuškieviča narešcie nabyŭ nazvu — “WZ-orkiestra”. Źmicier kaža, što “WZ” — heta nie abaviazkova jahonyja inicyjały: tyja ž litary paznačajuć polskuju šašu, što jdzie z uschodu na zachad. Da raznastajnych instrumentaŭ, jakimi karystajucca muzyki “WZ-orkiestry”, dadaŭsia jašče kantrabas, a skrypača Alesia Puzyniu, što źjechaŭ u ZŠA, zamianiła Ksienia Miščanka, što hrała koliś u hurcie “Bieź Bileta”.
Nia nadta chaciełasia pakidać zalu ni muzykam, ni hledačam. Źmicier znajšoŭ hetamu tłumačeńnie: “Balada — jak taja kazka: ciažka vyjści paśla jaje ŭ narmalny śviet”.
Siarhiej Budkin
Až pult zaliło pivam
13-je pa liku “Basovišča” stałasia śviatam amataraŭ ciažkoha roku. Hran-pry festu atrymaŭ mienski hurt “PartyZone”. Specyjalnaja ŭznaharoda arhanizataraŭ festyvalu, Biełaruskaha abjadnańnia studentaŭ ź Biełastoku, dastałasia baranavickaj “Dziei”. Mienski hurt “Stod” atrymaŭ pryz ad Biełaruskaha sajuzu Polščy, biarozaŭskaja “BN” — ad miascovych uład Haradka. Hajnaŭski hurt “Rock-4” nie abyšli svajoj uvahaj (i pryzam) hledačy, jakich na feście było kala vaśmi tysiačaŭ. Z pryhodaŭ: u pieršy viečar niejki fanat zaliŭ pivam hukarežyserski pult, i toj złamaŭsia. Tamu kancert byŭ pierarvany i pradoŭžyŭsia tolki na nastupny dzień. Najbujniejšy festyval biełaruskaha roku filmavała zdymačnaja hrupa NTV. Ni “nacyjanalny”, ni “ahulnacyjanalny” kanały na “Basoviščy” nie prysutničali.
A.Ja.
jak u susiedziaŭ?
Kultura pachnie tytuniom
Niama hrošaj na rok-festyval “Jeziaryšča”, na film “Nastaśsia Słuckaja”, na vydańnie knihi Alesia Adamoviča da 75-hodździa z dnia jahonaha naradžeńnia… Niama, niama, niama… Hetaje słova pieraśleduje biełaruskich tvorcaŭ. A dzie znachodziać finansavańnie na chleb duchoŭny našy susiedzi, čamu ŭ ich nie adbyłosia takoj duchoŭnaj katastrofy, jak u Biełarusi? Finansavańnie kultury ŭ prybałtyjskich krainach ažyćciaŭlajecca za košt “čałaviečych słabaściaŭ i zahanaŭ”. U Litvie — z adličeńniaŭ ad prodažu alkaholu i cyharetaŭ, u Łatvii dy Estonii — z alkaholnaha, cyharetnaha i hulniovaha biznesu.
Vialikuju rolu tam adyhryvajuć fondy, stvoranyja admysłova dziela padtrymki kultury. Estonski fond “Kultuurkapital” byŭ zasnavany jašče ŭ 1920 h. Źniščany za savietami, jon adnaviŭsia ŭ niezaležnaj Estonii na pačatku 90-ch. U 1994 h. źjaviŭsia zakon, jaki rehuluje dziejnaść hetaha fondu. Srodki raźmiarkoŭvajucca na konkursnaj asnovie i iduć zbolšaha na padtrymku bujnych arhanizacyjaŭ (teatraŭ, muzejaŭ i h.d.). Adnak vydzialajucca hrošy i pad persanalnyja prajekty. Srodki, jakija raźmiarkoŭvaje “Kultuurkapital”, biełaruskaja kultura i nia śniła. Tak, na muzyčnyja prajekty ŭ 2000 h. fond vydatkavaŭ kala miljona dalaraŭ.
U Łatvii fond padtrymki mastactvaŭ dvojčy na hod ładzić konkurs dla pretendentaŭ. Kamisija konkursu składajecca z tvorcaŭ i nijak nie źviazanaja ź Ministerstvam kultury. Heta dazvalaje tvorčym kalektyvam adčuvać niezaležnaść ad dziaržavy.
Litoŭski fond padtrymki kultury i sportu byŭ stvorany pry kancy 1998 h. Zhodna z zakonam, pryniatym litoŭskim Sojmam, fond musić padtrymlivać prafesijnaje i narodnaje mastactva, a taksama fizkulturu i sport. Na heta fondu štohod vydatkoŭvajecca ź dziaržbiudžetu 2% letašnich faktyčnych pastupleńniaŭ ad akcyzaŭ za alkahol i tytuń. Aproč taho, fond papaŭniajecca praz metavyja asyhnavańni ź dziaržaŭnaha i municypalnaha biudžetaŭ, praz achviaravańni jurydyčnych i fizyčnych asobaŭ. Kali ŭ Sojmie ŭsčalisia sprečki — ci maralna padtrymlivać kulturu na hrošy, atrymanyja ad prodažu alkaholu i tytuniu, — tahačasny śpikier Vitaŭtas Łandsberhis iranična zaznačyŭ: “Tady treba zabaranić adličeńni z alkaholnych akcyzaŭ na finansavańnie bolnicaŭ dy cerkvaŭ i na dabračynnaść”.
Arkadź Šanski
Kamientary