Z nahody 65-hodździa zasnavańnia filalahičnaha fakultetu BDU zhadali pra jubilej niekatoryja drukavanyja ŚMI. Pa telebačańni, radyjo prajšła infarmacyja ab adkryćci kabinetu biełaruskaj filalohii, prymierkavanym jakraz da śviata. Na staronkach «Našaj Nivy» taksama źjavilisia interviju i artykuły kolišnich vypusknikoŭ filalahičnaha fakultetu. Siarod ich opusy A.Šanskaha i A.Ivaščanki «Ad «babfaku» da «babfaku» i «Chałodny ahmień «filołupaŭ». Mienavita jany i naviali na rozdum pra kulturu i etyku žurnalista. Čym jana vyznačajecca? Čamu staronki pavažanaj hazety raptam kvitniejuć zahałoŭkami, jakija arhaničnyja dla feljetonu, ale vyklikajuć nieparazumieńnie ŭ artykule z pretenzijaj na historyka-analityčny ahlad?
Voźmiem kidki zahałovak «Ad «babfaku» da «babfaku». Vidać, aŭtar (u dalejšym — Aŭtar) A.Šanski doŭha dumaŭ, jak by hetak bolš «efektna dy adrazu jomka» vykazać svaje adnosiny da alma mater. Što na fiłfaku zaŭsiody bolš dziaŭčat, čym chłopcaŭ, — fakt viadomy. I nia tolki na fiłfaku — takoje stanovišča na ŭsich humanitarnych fakultetach. Ale naš hłyboki analityk robić z hetaha vysnovu pra /…/ «adsutnaść pradumanaj stratehičnaj prahramy raźvićcia». Heta jak razumieć? Jak złučana kolkasnaja bolšaść dziaŭčat z vučebnaj prahramaj? Chiba ž studentki vyznačajuć stratehiju raźvićcia fakultetu, jak heta vynikaje z zakidaŭ sp.Šanskaha? Aŭtar uvohule čałaviek niezvyčajny, volna i śmieła razburaje stereatypy. Pad jahonaj uładaj filalahini-bahini (tak zaŭsiody nazyvali našych studentak) sychodziać sa svajho Alimpu da — vybačajcie, vulharyzmu — bab u bałocie. Ciažka zrazumieć ahresiŭnaść Aŭtara, jakaja prazrysta vyjaŭlajecca va ŭžyvańni vajennaj leksyki: tut i ŭžo nahadanyja piratechniki, i trafei, i barykady, i bastyjony, i vybuchovaja atmasfera i h.d. Kali sp.Šanski padkreślivaje ŭ naźvie svajho artykułu hienderny aspekt fiłfaku, to jahony kaleha źviartaje ŭvahu na intelektualny: pavodle sp.A.Ivaščanki, filolahi hodnyja zvacca tolki «filołupami» (aŭtarski nealahizm). Ale navošta samavyznačeńnie pieranosić na ŭsich?!
Poŭny varyjant artukułu čytajcie ŭ hazecie "Naša Niva"
P.S. Hanarar pieraličycie, kali łaska, na rachunak TBM imia Francyska Skaryny.
Dac. Ź.I.Badzievič, zahadčyca katedry sučasnaj biełaruskaj movy, praf. M.R.Pryhodzič, zahadčyk katedry historyi biełaruskaj movy, praf. T.I.Šamiakina, zah. katedry biełaruskaj litaratury i kultury, dac. M.V.Chaŭstovič, zah. katedry historyi biełaruskaj litaratury, dac. S.U.Machoń, namieśnik zah. katedry rasiejskaj movy, praf. S.Ja.Hančarova, zah. katedry rasiejskaj litaratury, praf. I.A.Čarota, zah. katedry słavianskich litaratur, dac. V.V.Chalipaŭ, zah. katedry zarubiežnaj litaratury, praf. V.P.Rahojša, zah. katedry teoryi litaratury, dac. H.I.Šaŭčenka, zah. katedry klasyčnaj filalohii, praf. B.Ju.Norman, zah. katedry tearetyčnaha i słavianskaha movaznaŭstva, praf. Ł.M.Čumak, zah. katedry prykładnoj linhvistyki, dac. I.U.Tajanoŭskaja, v.a. zah. katedry rytoryki i metodyki vykładańnia movy i litaratury, praf. N.M.Nižniova, zah. katedry anhlijskaha movaznaŭstva, dac. S.S.Stela, zah. katedry niamieckaha movaznaŭstva, dac. S.V.Łohiš, zah. katedry ramanskaha movaznaŭstva.
Kamientary