Archiŭ

Tajamnicy Karatkieviča

Ja admysłova pryjšoŭ da Alesia Maračkina, kab raspytać pra padrabiaznaści jašče adnoj «tajamnicy Karatkieviča». Pra jaje ja pačuŭ na adkryćci Karatkievickaha pleneru pad Voršaj. Hutarka naša zakranuła i inšyja aspekty žyćcia piśmieńnika.

— Heta było ŭ 1984 h., u lipieni. Uładzimier Karatkievič paprasiŭ nas z Alesiem Šaternikam zrabić eskiz pomnika na mahiłu kahości ź jaho svajakoŭ. My — Karatkievič, Šaternik, ja — vypravilisia na mohiłki. Kali viartalisia nazad, Karatkievič advioŭ mianie ŭbok i kaža: «Ty ž viedaješ moj raman «Čorny zamak Alšanski»? Tam havorycca pra tajnapis. Dyk voś, ja tabie daju svoj tajnapis. Zašyfravanaja ŭ im sutnaść — vielmi važnaja dla mianie i dla nas usich». Jon daŭ mnie papieračku, dzie było napisana nastupnaje:

«Alaksieju Maračkinu

a-3, b-1, v-2, h-2 (zahałoŭnyja), h-1 (u radku), d-3, z-1, je-9, i-3, j-1, k-2, ł-2, m-1, n-2, o-2, p-1, r-3, s-1, u-3, ŭ-1, c-3, y-1, -1, ju-1, ja-1, apostraf-1, kropki-2, koska-1, praciažnik-1. Składziena 22 červienia 84 hodu. Terminam na 1 (adzin) hod».

Hetuju papieračku ja paźniej pieradaŭ Jazepu Januškieviču, a napisany na joj tekst byŭ apublikavany ŭ maich uspaminach u zborniku «Vobraz-89» (Miensk, 1989). Karatkievič tady jašče skazaŭ, što anivodzin kamputar nia zmoža rasšyfravać napisanaje, pakul jon sam nia daść kluča da šyfru.

— Niedzie zachoŭvajecca kluč?

— Kluč moža być schavany ŭ vydańniach jahonych tvoraŭ, pavodle numaroŭ staronak ci litar u radkach. A mnie tady Karatkievič skazaŭ, što ŭvosień, kali vierniecca z vandroŭki, i daść kluč, tajnapis budzie rasčytany. 25 lipienia jon pamior.

— Čamu Karatkievič davieryŭ svoj tajnapis Vam?

— Słušnaje pytańnie. Kali Karatkievič byŭ maładziejšy, našyja ściežki ź im nie pierasiakalisia. Potym, padčas adznačeńnia stohadovaha jubileju Ciotki, nieaficyjna sfarmavałasia našaja mastackaja supołka (budučaja «Pahonia»), tudy my pastajanna jaho zaprašali. Vielmi značnaj padziejaj stała vystava, pryśviečanaja jubileju Husoŭskaha ŭ 1980 h. Kniha vodhukaŭ z vystavy była adrazu pa jaje zakančeńni zabranaja ŭ KDB, a padčas pierabudovy była pieradadziena ŭ Sajuz mastakoŭ. Voś što napisaŭ u joj Karatkievič: «Kłaniajusia nizka ŭ nohi tym, chto, niahledziačy ni na što, uparta, mužna i mudra pisaŭ hetyja karciny, stvaraŭ skulptury, rabiŭ hraviury, habeleny, medali i ŭsio-ŭsio inšaje. I tym, chto byŭ dosyć razumny, kab zrazumieć, jak patrebnaja hetaja vystaŭka našamu narodu i ŭsiamu słavianstvu, a praź jaho — i ŭsiamu čałaviectvu. Tym, chto stvaryŭ hetuju vystaŭku, adkryvaŭ jaje (...), bo Husoŭski — adzin z tych kitoŭ, na jakich trymajecca suśvietnaja kultura, i asensavańnie hetaha jak najbolšaj kolkaściu ludziej — važliva, jak nikoli. I jašče, asensavańnie taho, što jon — ziamlak naš, što jon pierapłyvaŭ adzin sa mnoju naš ahulny Dniapro. I jašče toje, što dziasiatki žančyn i chłapcoŭ, jakija pierapłyvali toj ža Dniapro abo Nioman, Prypiać, Biarozu, Sož, Viliju ci niejkuju zusim bieźviadomuju rečku, u pracach svaich asensavali hetuju našu razam ź im ahulnaść. A heta aznačaje źjaŭleńnie ŭ vialikim šerahu mastakoŭ našych takoj rečy, jak histaryčnaje myśleńnie, biez čaho nia moža być nia tolki paŭnacennaha narodu, ale biez čaho niepaŭnacenny i varty žalu sam rod homo sapiens».

Paśla hetaha my z Karatkievičam zblizilisia. Jon kazaŭ, što daviedaŭsia pra mianie praz adnu z maich karcin, jakuju ŭbačyŭ u mastackim salonie: «Hladžu, a tam taki zamačak namalavany, tak pryhoža, tak choraša. I jak ubačyŭ na advarotnym baku nadpis pa-biełarusku, adrazu kupiŭ». Ja nia raz zaprašaŭ jaho da siabie ŭ majsterniu, na 90-hodździe Bahdanoviča jon byŭ u mianie ŭ haściach razam z žonkaj Valancinaj Branisłavaŭnaj. Pakazvaŭ svaje malunki, a ja padaryŭ jamu niekalki svaich karcin. Jamu i inšyja mastaki daryli svaje tvory. Jon kazaŭ, što Hlebaŭ padaryŭ jamu hałavu kania, ale, maŭlaŭ, duchu nie chapiła, kab zrabić vyjavu «Pahoni» całkam.

— Ci havaryli vy pra niezaležnaść?

— Jon pra niezaležnaść maryŭ i havaryć pra jaje z nami nie bajaŭsia. Karatkievič byŭ duža zadavoleny tym, jak ja prailustravaŭ jahonuju apovieść «Zbroja». Ja namalavaŭ Maci-Biełaruś u bieł-čyrvona-biełaj namitcy, jakaja, jak Rahnieda, staić ź miačom, a ŭnizie — ščyt z «Pahoniaj». Na majoj pamiaci jon nikoli nie bajaŭsia vykazvać svajoj pazycyi. Kali ŭ 1984 u Miensku buryli budynak pieršaha biełaruskaha teatru, «Majstroŭnia» vyjšła da jaho ź plakatami, a my z Kulikom pabiehli telefanavać Karatkieviču. Jon, jak pačuŭ, kaža: «Apranajusia i taksama idu». Vielmi škadavaŭ, što my raniej jamu nie patelefanavali, kazaŭ, što źviazaŭsia b z sakratarom CK KPB Kuźminym dy spyniŭ by varvarstva. Vykazvańniaŭ suprać partyi i tahačasnaj ułady ad Karatkieviča ja nia čuŭ, ale ŭ partyju jon nie ŭstupaŭ i dazvalaŭ sabie być adkrytym i volnym. Voś i raman chacieŭ napisać pra, jak jon kazaŭ, «apošniaha bandyta Biełarusi».

— Jakoha bandyta?

— Słova «bandyt» musić być u dźviukośsiach, bo heta byŭ sapraŭdny biełaruski patryjot z Haradzienščyny. Razam z nacyjanalna śviadomymi chłopcami jon byŭ u partyzanach, zmahaŭsia ź niemcami. Kali niemcy ŭciakli, jany vyjšli ź lesu. A ŭ vioscy — «kałchozy» dy finahienty. Hety čałaviek i kaža: «Chłopcy, my rana vyjšli ź lesu! Pajšli nazad». Jany jašče hady z dva navodzili strach na ŭładu. Urešcie ich akružyli i pabrali. Chłopca sasłali ŭ Sibir da kanca žyćcia, ale padčas «adlihi» jon adtul viarnuŭsia ŭ Biełaruś. Tak apaviadaŭ Karatkievič, jon viedaŭ hetaha čałavieka, navat nazyvaŭ jahonaje proźvišča. Ale ja ciapier, na žal, pamiataju pra hetaha čałavieka tolki toje, što jon pracavaŭ na drevaapracoŭčym kambinacie ŭ Homieli. Moža, jon i ciapier jašče žyvy.

Zapisaŭ Viktar Ściapanaŭ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA daktary adklučyli ad aparata 31-hadovuju amierykanku — jana naradziła ŭ komie3

Ad iranskaha rakietnaha ŭdaru ŭ Izraili zahinuła siamja z Ukrainy, jakaja pryjechała lačyć siamihadovuju dačku ad lejkiemii2

Fardo — hałoŭny jadzierny abjekt Irana. Što pra jaho viadoma?5

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja čarnicy

Homielski biznesoviec-łukašyst, jaki vajuje za Stalina, napisaŭ danos sam na siabie5

18-hadovaj minčancy padałosia, što na jaje napali, vyvieźli ŭ les i adabrali hrošy1

U Biełarusi vyrašyli nie zabaraniać vejpy — bo na ich jość «peŭny spažyviecki popyt»1

U Bierlinie pakazali opieru pra PVK «Vahnier». U pastanoŭcy ŭdzielničaje i biełaruskaja śpiavačka2

U Minsku pastavili bronzavy pomnik kačcy, jakaja letaś stała lubimicaj stalicy2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Tramp uchvaliŭ płan ataki na Iran, ale pakul ustrymlivajecca ad zahadu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić