Vykidvać skošanuju travu abo liście ŭ zvyčajnyja kantejniery dla śmiećcia zabaroniena. A što tady ź joj rabić, patłumačyli ŭ Ministerstvie pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa.

Da «raślinnych adkidaŭ» pa praviłach adnosiacca nie tolki trava, ale i apałaje liście, abrezanyja halinki dreŭ i kustoŭ. A voś častki stvałoŭ dreŭ — heta ŭžo inšy typ śmiećcia, i ich treba ŭtylizavać asobna.
U horadzie, kali terytoryja vakoł doma absłuhoŭvajecca ŽKH, raślinnyja adkidy — ich kłopat. Adnak kali ziamla pieradadziena tavarystvu ŭłaśnikaŭ, to jany pavinny sami zaklučać damovy na vyvaz takoha śmiećcia.
Dačnikam, kali trava abo liście nieprydatnyja dla jakich-niebudź haspadarčych patreb, Minpryrody raić rabić ź ich kampost — heta samy ekałahičny sposab. Taksama možna zaklučyć damovu z arhanizacyjaj, jakaja akazvaje pasłuhi pa vyvazie kamunalnych adkidaŭ.
Tym časam u Biełarusi nie ścichajuć sprečki z-za novych pravił pa dohladzie terytoryj vakoł pryvatnych damoŭ. Ciapier za travu, vyšejšuju za 20 santymietraŭ, možna atrymać štraf da 25 bazavych vieličyń (da 1050 rubloŭ). Taksama treba sačyć, kab kala ŭčastka, što pry samaj darozie, trava nie pierasiahała 10 santymientraŭ.
Mnohich ludziej aburajuć hetyja praviły, bo navat haradskija kamunalnyja słužby nie zaŭsiody ich vykonvajuć.
«Patraciła 300 rubloŭ — a jašče tolki siaredzina červienia!» Biełarusy abmiarkoŭvajuć vydatki na pakos travy i dzielacca łajfchakami
«Abzvońvajem dziaciej, unukaŭ». Čynoŭniki z ruletkami pajšli praviarać vyšyniu travy na ŭčastkach biełarusaŭ
Što budzie, kali nie kasić travu, vyšejšuju za 20 santymietraŭ?
«U majho 21 santymietr — dziesiać bazavych dali». Biełarusy ŭ tyktoku žartujuć z novych praviłaŭ ad čynoŭnikaŭ
Kamientary