Taras Bierazaviec: Sihnał z Kramla. Pra što zahavaryła prapahanda
Rasiejskija ŚMI pačali maštabnuju kampaniju suprać ukrainskaha ŭrada.
Taras Bierazaviec — palittechnołah, dyrektar kampanii Berta Communications
Siońnia ŭ rasijskich ŚMI idzie metanakiravanaja infarmacyjnaja kampanija suprać ukrainskaha ŭrada. Hetaja tema kamientujecca deputatami Dziarždumy, rasiejskimi palitołahami i zaprošanymi «haściami» z Ukrainy nakštałt Niestara Šufryč, Leny Bandarenka i im padobnych. Zrazumieła, što Rasija žyvie ŭ defarmavanaj rečaisnaści, jakaja maje mała ahulnaha z realnaściu, ale siońnia prapahanda pieraŭzyšła sama siabie.
Asnoŭnyja infarmacyjnyja pasyły Kramla, maŭlaŭ, Ukraina abviaściła defołt (pra heta kažuć, jak ab viadomym fakcie), urad Jacaniuka z dnia na dzień idzie ŭ adstaŭku, bo nie vykanaŭ svaich abaviazacielstvaŭ i rasčaravaŭ zachodnich kredytoraŭ, a zamiest jaho budzie pryznačany novy ŭrad, kiraŭnikom jakoha stanie adzin ź lidaraŭ apazicyi (jak jaho ŭjaŭlajuć u RF) Siarhiej Lovačkin.
Što simptamatyčna, hetaja navina raspaŭsiudžvajecca nie tolki pa fiederalnych, ale i pa krymskich rehijanalnych kanałach. Mnie telefanavali siabry i pytalisia, ci praŭda heta. Ja, viadoma, ździviŭsia i zapeŭniŭ, što, chaj u kaalicyi i jość peŭnyja prablemy, Lovačkin navat hipatetyčna nie moža razhladacca ŭ jakaści kandydatury. Choć by tamu, što, akramia apazicyjna błoka, jaho nie padtrymaje ni adna deputackaja frakcyja abo hrupa, uklučajučy byłych rehijanałaŭ.
Ja nie vieru, što Maskva razhojdvaje hetuju temu biez ŭzhadnieńnia z samym Lovačkinym. I tyja infarmacyjnyja padačy, u pryvatnaści, na jaho telekanale «Inter», jakija ŭ vynikovym vypusku «Padrabiaznaściaŭ» padajuć Lovačkin jak hibryd Balceroviča, Li Kuan Ju i Ruźvielta. Pasłuchać pieradaču — i možna pavieryć, što navat hetyja troje, razam uziatyja, nie takija talenavityja i efiektyŭnyja, jak jon.
Heta śviedčyć ab staranna padrychtavanaj kampanii. Rasija, dzie biudžety fiederalnych kanałaŭ składajuć sotni miljonaŭ, prosta tak hulać u dziciačyja hulni nie budzie. Vidavočna, jany metanakiravana prapampoŭvajuć rasijskaje mierkavańnie ŭ dačynieńni da Lovačkina.
Heta, darečy, vielmi drenny sihnał dla Viktara Janukoviča, pakolki adnosiny pamiž byłym ukrainskim prezidentam i kiraŭnikom jaho administracyi sapsavanyja daščentu. Kali Maskva raskručvaje Lovačkina, značyć, Janukovič i jaho asiarodździe, tak zvanaja «siamja», kančatkova adpraŭlenyja va ŭtyl. Tak što hetaja śpiecapieracyja — adnačasova palityčnaje pachavańnie Janukoviča.
I klučavy momant, na jakija budzie dušyć Maskva — nibyta, kali Ukraina nie pahodzicca na viartańnie DNR i ŁNR, heta zrobić niepaźbiežnym nastup armij hetych samaabvieščanych respublik (u rečaisnaści ž — rasiejskich vojskaŭ). Kreml budzie śćviardžać, što adziny šaniec hetaha paźbiehnuć — pryznačyć kiraŭnikom ukrainskaha ŭrada takoha čałavieka, jak Lovačkin. Heta nibyta dapamoža i spynić vajnu, i naładzić adnosiny z Rasijaj, i vyrašyć pytańnie trochmiljardnaha doŭhu Ukrainy.
Ale, viadoma, raźličana heta ŭsio mienavita na rasiejcaŭ — va Ukrainie nichto hetamu nie pavieryć. Rasiejcam sprabujuć pakazać, što jość drenny kijeŭski režym (prynamsi, jany pierastali ŭžyvać termin «chunta»), Jacaniuk, jaki pravaliŭ usio, što tolki možna, ale jość i «pramieńčyk nadziei». Maŭlaŭ, prablema nie va ŭkraincach, a ŭ niahodnikach, što zasieli na Piačerskich pahorkach i psujuć dobrasusiedskija adnosiny, tak što ŭsio možna vyrašyć, pastaviŭšy ŭ Kijevie «svaich chłopcaŭ».
Mnie heta nahadvaje stary saviecki aniekdot: «Šcirlic išoŭ pa Frydrychštrasie, za im ciahnuŭsia parašut. Jašče nikoli Šcirlic nie byŭ tak blizki da pravału». Voś takija ž vidavočnyja vušy Kramla tyrčać z hetaj apieracyi.
Kamientary