Mierkavańni

Što nie tak z vystupam Łukašenki na pasiadžeńni pa histaryčnaj palitycy? Mierkavańnie

Łukašenka siońnia pravioŭ naradu pa pytańniach realizacyi histaryčnaj palityki. Pasprabavaŭ dać padnačalenym instrukcyi, što takoje dobra i što takoje kiepska, akreślić tyja miežy ciapierašniaj dziaržaŭnaj ideałohii, u jakich im ciapier treba trymacca. Aleś Santocki raźbirajecca, nakolki heta ŭdałosia.

Samo mierapryjemstva ŭ pryncypie łahičnaje ŭ kantekście niadaŭniaha abviaščeńnia 2022-ha hodam histaryčnaj pamiaci. Dy i ŭvohule apošnim časam ułady aktyŭna ŭklučylisia ŭ zmahańnie na histaryčnym poli, usio ščylniej uplatajučy jaho i ŭ ahulny kantekst represiŭnaj palityki. Tamu z boku ŭładaŭ łahična vyhladaje pamknieńnie dać adpaviednyja instrukcyi padnačalenym, prajaśnić dla ich pryncypy ciapierašnich dziaržaŭnych padychodaŭ.

Ale ci ŭdałosia heta Łukašenku, ci buduć ciapier praŭładnyja historyki i ideołahi bolš upeŭniena siabie pačuvać na hetym minnym poli? Naŭrad ci.

Bo ź siońniašniaha jaho vystupleńnia vynikaje: akreślenaj strohaj ideałohii, dzie ŭsio raskładziena pa paličkach, jak nie było, tak i niama. Tamu i kankretnyja prahavoranyja pastułaty razmytyja, niepaśladoŭnyja i vielmi zaviazanyja na biahučuju kanjunkturu.

Historyju Łukašenka razumieje i vykarystoŭvaje čysta ŭtylitarna. Heta tolki instrumient dla viadzieńnia biahučaj palityki, i nie bolš taho. Niezdarma centralnaje miesca ŭ jaho krytycy ciapierašnich ajčynnych padychodaŭ da razhladu staražytnych etapaŭ nacyjanalnaj historyi zaniali napadki na susiednija krainy, kiraŭnictva jakich zaniało najbolš nieprymirymuju z usich jeŭrapiejcaŭ pazicyju ŭ dačynieńni da biełaruskich uładaŭ.

I z hetych palemičnych filipik vielmi dobra vidać, jak Łukašenka sam sabie supiarečyć navat u susiednich skazach.

Voś, naprykład, śpiarša jon zajaŭlaje:

 «Kali siońnia litoŭcy i palaki admaŭlajuć układ biełaruskaha naroda ŭ raźvićcio takich histaryčnych form dziaržaŭnaści na našaj ziamli, jak Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, Reč Paspalitaja, to što nam pieraškadžaje dać hetym pieryjadam adekvatnuju acenku?»

To-bok pa Łukašenku vychodzić, što Reč Paspalitaja — histaryčnaja forma dziaržaŭnaści na našaj ziamli, a złamysnyja palaki naš układ u hetuju dziaržaŭnaść nie ceniać.

Tady, pa łohicy, treba było b čakać, što Łukašenka budzie jakraz padkreślivać hety ŭkład i patrabavać taho ž ad padnačalenych. U realnaści ž — voś što:

 «Davajcie ŭ padručnikach pa historyi, u zamkavych i muziejnych ekspazicyjach tak i nazaviom, naprykład, pieryjad Rečy Paspalitaj — akupacyjaj biełaruskaj ziamli palakami. Etnacydam biełarusaŭ. A što heta było dla našych prodkaŭ? Rodnaja mova, kultura, viera pad zabaronaj. Nielha było navat być čałaviekam. Mahnaty na sabak mianiali biełaruskich sialan. Ale narod vyžyŭ i zachavaŭ svaju samabytnaść».

Takim čynam, dla samoha ž Łukašenki pieryjad Rečy Paspalitaj — tolki akupacyja i etnacyd, ničoha bolš tam niama. Ale palaki čamuści vinavatyja ŭ admaŭleńni taho, što jon admaŭlaje sam.

Znoŭ taki, kali dla Łukašenki etnacyd i akupacyja — pavodziny mahnataŭ Rečy Paspalitaj padčas pryhonnaha prava, kali jany «na sabak mianiali biełaruskich sialan», to čamu pa-za krytykaj rasijskija pamieščyki, u ruki jakich pierajšli mnohija majontki tych samych mahnataŭ paśla padziełaŭ Rečy Paspalitaj? Chiba pryhonnaje prava adrazu paśla taho było admienienaje? I chiba na terytoryi Rasijskaj impieryi staŭleńnie da pryhonnych było bolš humannym?

Ale Łukašenka takimi pytańniami nie zadajecca, jon uvohule abychodzić pieryjad Rasijskaj impieryi ŭvahaj i ni pra jaki «etnacyd» nie havoryć. Choć ni sacyjalna, ni kulturna-moŭna biełarusam tam lahčej nie stała. «Plotka» rasijskaha «barina» Łukašenkavym prodkam była saładziejšaja, bo ciapier Rasija — apora jahonaha režymu.

A voś z rytoryki adnosna Vialikaha Kniastva Litoŭskaha bačna, što, jak nie paradaksalna, 30 hadoŭ niezaležnaha raźvićcia nie prajšli marna navat dla Łukašenki. Zdavałasia b, z ulikam ahulnaha kantekstu adnosin ź Litvoj jamu całkam łahična było b i tut, uspomniŭšy savieckija schiemy, najechać razam z polskimi panami i na «litoŭskich bajar», jakija taksama trymali našych prodkaŭ u čornym ciele.

Ale ž nie — litoŭcy, naadvarot, abvinavačvajucca ŭ kradziažy našaj słaŭnaj historyi. Łukašenka faktyčna staić na pazicyi, što VKŁ — biełaruskaja dziaržava, bo

«što tam było litoŭskaha? Mova — naša, na joj ža napisanaja i kanstytucyja — Statut. Panujučaja viera — pravasłaŭje. Terytoryja — u asnoŭnym biełaruskaja, ukrainskaja, častkova ruskija ziemli. Narod na 80% — naš. Słavianie. A heta asnoŭnyja atrybuty i prykmiety dziaržaŭnaści».

I ŭsio b dobra, ale pry hetym u inšym miescy kažacca, što

«da 1994-ha kiravanyja amierykancami «śviadomyja» paśpieli mnohaje pierapisać i vyvučyć častku dziaciej. Dy i my z vami taksama paddavalisia na niekatoryja rečy. Tyja vučni i studenty, vychavanyja na stvoranych tady histaryčnych fejkach, siońnia sami baćki. Vynik naviazanaj nam u tyja hady ramantyzacyi i vypinańnia niekatorych pieryjadaŭ u historyi biełaruskaha naroda my bačym, asabliva ciapier».

Kurjoz u tym, što, abjektyŭna kažučy, raniej cytavany pasaž pra VKŁ — heta akurat i jość taja «ramantyzacyja i vypinańnie», jakija stali najbolš aktyŭna pašyracca ŭ Biełarusi akurat u 1990-ja. Nu nie było takoha pohladu na VKŁ u časy BSSR, heta čysta nacyjanał-demakratyčnaja kancepcyja. Jakuju siońnia nie moža ihnaravać, a starajecca prysvoić, choć i pierakruciŭšy na svoj ład, navat Łukašenka, jaki ničoha nacyjanalnaha na duch nie pieranosić.

Karaciej, ideołaham i praŭładnym historykam nadta zajzdrosić nie vypadaje. Sa skazanaha zrazumieła, što raniej u nas usio było niapravilna, a voś jak pravilna — Łukašenka tołkam tak i nie rastłumačyŭ. Bo i sam dobra nie viedaje, i daradcy błytajucca.

Tamu histaryčnaja dzialanka minnym polem jak była, tak i zastajecca. Nieviadoma, dzie i kali na im chto spatykniecca. U kožnym razie ŭ «hod histaryčnaj pamiaci» prafiesija historyka — adna z samych niebiaśpiečnych.

Čytajcie taksama: Jak bieł-čyrvona-bieły ściah staŭ nacyjanalnym

Kamientary

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj30

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

Cichanoŭskaja pryznałasia, što mała čym moža pamahčy biełarusam u Hruzii9

Adklučeńnie ad Starlink zapavoliła tempy rasijskaha nastupleńnia. Ale ci nadoŭha?6

Na Mahiloŭščynie buduć vyrablać čyrvonuju ikru, ale nie dla taho, kab jaje jeści5

Zachodnija śpiecsłužby sumniajucca, što za zamacham na hienierała Alaksiejeva staić Ukraina4

Luksavy italjanski brend Miu Miu vypuściŭ kalekcyju, jakuju paraŭnali z chałatami z CUMa5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj30

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić