Usiaho patrochu

Kolki siabroŭ vam nasamreč treba?

Pandemija, emihracyja — biełarusam u apošnija hady ŭsio ciažej padtrymlivać siabroŭskija adnosiny. A kolki takich adnosin uvohule treba čałavieku?

Fota: pixabay.com

Najaŭnaść siabroŭ — važny faktar dabrabytu čałavieka. Supraćlehłyja jamu paniaćci, adzinota i sacyjalnaja izalacyja, mohuć być źviazanyja z pavyšanaj ryzykaj depresii i tryvožnaści ci z chvarobami nakštałt infarktu ci insultu. Jość navat danyja, što adzinota moža być takoj ža škodnaj fizičnamu zdaroŭju, jak kureńnie 15 cyharet u dzień.

Kolki ž siabroŭ dastatkova mieć, kab nie adčuć na sabie nastupstvy adzinoty? Kali vaša meta — prosta źmiakčyć drenny ŭpłyŭ adzinoty na zdaroŭje, treba mieć u svaim žyćci jak minimum adnaho važnaha čałavieka. Heta moža być nie tolki siabar, ale, naprykład, svajak ci kachany, piša New York Times.

Ale kali vam chočacca vieści bolš źmiastoŭnaje žyćcio i adčuvać siabie źviazanym ź inšymi, to čym bolš u vas budzie siabroŭ, tym lepš.

Samaja viadomaja teoryja pra toje, kolki siabroŭ moža być u čałavieka, źviazanaja z brytanskim psichołaham i antrapołaham Robinam Danbaram. Jon padličyŭ, što ludzi mohuć adnačasova padtrymlivać tolki kala 150 suviaziej (inšyja daśledavańni dajuć bolš vysokuju ličbu), i hetaja ličba ŭklučaje ŭ siabie mahčymaść mieć kala piaci blizkich siabroŭ.

Inšyja daśledavańni dajuć padobnyja ličby. Naprykład, pa adnych danych ludzi, jakija mieli šeść siabroŭ i bolš, adroźnivalisia na praciahu žyćcia lepšym zdaroŭjem. Inšaja praca, zroblenaja prafiesarkaj Sjuzan Dehz-Uajt z univiersiteta paŭnočnaha Ilinojsa, śviedčyć — žančyny siaredniaha ŭzrostu, jakija mieli troje siabroŭ ci bolš, byli bolš zadavolenyja žyćciom.

Taja samaja Dehz-Uajt niadaŭna praviała jašče adno daśledavańnie, zhodna ź jakim bolšaść ludziej sami adčuvajuć, kolki siabroŭ im treba. 55% ź jaje respandentaŭ paličyli, što lepš za ŭsio mieć 2-3 blizkich siabra, a 31% vybraŭ varyjant u 4-6 siabroŭ.

I ŭsio-tki nichto lepš za vas nie adkaža, ci treba vam mieć bolš siabroŭ. Prosta zadajcie sabie pytańnie: ci adčuvaju ja siabie adzinokim? Kali tak, to treba imknucca da bolš ciesnych suviaziej ź inšymi ludźmi.

Viadoma, što zavodzić novych siabroŭ u darosłym uzroście ciažka, tamu možna pasprabavać adnavić staryja suviazi. Vaźmicie na siabie inicyjatyvu i pamiatajcie, što kolkaść času, praviedzienaha razam z budučym siabram, taksama maje značeńnie — čym daŭžej vy razam, tym jakaśniej vaša suviaź.

Ale nie treba tracić čas na adnosiny ź ludźmi, jakija zdajucca vam nienadziejnymi, zanadta vas krytykujuć ci jašče niejkim čynam prymušajuć adčuvać siabie niekamfortna. Takoje «siabroŭstva», naadvarot, moža naškodzić zdaroŭju.

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

«Paznajomilisia — i razam pačali partyzanić». Biełaruski raskazali, jak padčas pratestaŭ sustreli blizkich ludziej

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie3

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska aburyłasia koštam lisičak u 55 rubloŭ za kiłahram3

Siaredni zarobak «brudnymi» składaje 911 dalaraŭ4

Adnačasova dźvie avaryi pad Minskam, paciarpieli niekalki čałaviek. Ludzi kažuć pra začaravany ŭčastak trasy

«Pakul nie čuŭ, kab biełarusaŭ departavali». Amierykanski advakat pra mihracyjnuju palityku ZŠA pry Trampie2

Kupałaŭski teatr prapanoŭvaje novuju pasłuhu: ciapier tam možna pabracca šlubam13

Krutoha ajcišnika, jaki viarnuŭsia z Hruzii, asudzili pa čatyroch palityčnych artykułach10

U Amurskaj vobłaści Rasii raźbiŭsia samalot z 49 čałaviekami na borcie

Dva małyja braty atrymali mocnyja apioki pry raspalvańni łaźni

Chodzić lehienda, što Ozi Osbarn adkusiŭ hałavu žyvomu kažanu. A što ž adbyłosia nasamreč?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie3

Pad Minskam adbyŭsia mahutny vybuch na hazavym trubapravodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić