Kultura

Biełaruskija knihary, dziciačyja i darosłyja knihi ŭ Varšavie na knižnym kirmašy

Knižny kirmaš budzie prachodzić z 25 pa 28 maja ŭ varšaŭskim Pałacy kultury i navuki. Biełaruskija knihi na kirmašy buduć vystaŭleny na asobnym stendzie. Adbuducca sustrečy aŭtaraŭ knih z čytačami i prezientacyi knižnych navinak.

Ilustracyjnaje fota. Kałaž z knihami biełaruskich vydaviectvaŭ

«Kali vy chočacie pahruzicca ŭ śviet biełaruskaj litaratury i kultury, nabyć novyja knihi, a taksama naviedać tvorčyja sustrečy niezaležnych aŭtaraŭ — u nas dla vas jość cudoŭnyja naviny», — paviedamlaje pra kirmaš adzin ź jaho arhanizataraŭ — Centr biełaruskaj salidarnaści.

Sustrečy z aŭtarami knih, ich prezientacyi z aŭtohraf-siesijami projduć la samoha stenda i ŭ kanfierenc-zale Pałaca kultury i navuki.

27 maja (12:00—12:55, kanfierenc-zała) piśmieńnik i historyk Siarhiej Tarasaŭ prezientuje svaju knihu «Jeŭfrasińnia, Afrasińnia, Ofrasińnia Połackaja. Jaje čas, jaje kryž» pra žyćcio i tajamnicy śviatoj Jeŭfrasińni Połackaj.

27 maja (15:00—15:55, kanfierenc-zała) znany paet, piśmieńnik, historyk Uładzimir Arłoŭ raskaža pra raniejšyja svaje biestsielery, a taksama navinki ad vydaviectva «Kamunikat».

27 maja (18:00—18:55, kanfierenc-zała) z čytačami sustreniecca viadomy paet, pierakładčyk, litaraturaznaŭca Andrej Chadanovič.

La stenda 26 maja (18:00—19:00), a taksama 27 maja (14:00—15:00) sustreniecca z čytačami i praviadzie aŭtohraf-siesiju Paŭlina Skurko — žonka Andreja Skurko. Palina prezientuje zborniki mužavych vieršaŭ «Pra słanoŭ i barsučkoŭ dla dziaŭčat i chłapčukoŭ» dy pierakładnoj knihi «Dobry doktar Budź-Zdaroŭ».

La stenda 26 maja (17:00—18:00), 27 maja (17:00—18:00) pryvitaje naviednikaŭ i čytačoŭ svaich tvoraŭ piśmieńnica, pierakładčyca i žurnalistka Śviatłana Kurs. Jana aŭtarka knihi «Pa što idzieš, voŭča?» vydavieckaj inicyjatyvy «Pflaŭmbaŭm».

La stenda 26 maja a 17-j hadzinie paetka Nasta Kudasava i mastačka Safija-Śviatłana Dziemidovič prezientujuć knihu «Pobač», vydadzienuju impryntam Skarynyčy.

La stenda 27 maja (10:30—11:55) piśmieńnik Alaksandr Kudrycki raskaža pra svaju novuju knihu «Kazik z Kamiennaj horki», jakaja pabačyła śviet u vydaviectvie «Januškievič».

La stenda 27 maja (13:00—13:55) aŭtohraf-siesiju praviadzie daśledčyk-numizmat Dźmitryj Hulecki.

La stenda 27 maja (13:00—14:30) prezientuje knihu prozy «Tastamient Rahvałoda» jaje aŭtar Aleś Arkuš. Zbornik vydadzieny impryntam Skarynyčy.

La stenda 28 maja (11:00—12:00) pra knihu dla dziaciej «Katok-piestunok» raskaža jaje ŭkładalnik piśmieńnik Vasil Drańko-Majsiuk.

Stend biełaruskich knih arhanizavaŭ Centr biełaruskaj salidarnaści ŭ partniorstvie z Centram navukovych daśledavańniaŭ Polskaj akademii navuk u Bierlinie. Prajekt dafinansavany sa srodkaŭ Fondu polska-niamieckaha supracoŭnictva.

Miesiac tamu na knižnym kirmašy ŭ Biełastoku biełaruskich vydaŭcoŭ, ich pradukcyju, a taksama aŭtaraŭ knih ciopła sustreła miascovaja biełaruskaja dyjaspara. La stenda ź biełaruskimi vydańniami było mnahaludna.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Hladzicie taksama:

«Vitajem u piekle!» Žurnalist Aleh Hruździłovič raskazaŭ pra svoj dośvied u ŠIZA i rastłumačyŭ, čym jon roźnicca ad karcara

Vyjšła kniha pra toje, jak našy prodki ŭ časy Rečy Paspalitaj viali palityku na rehijanalnym uzroŭni

«Gutenberg Publisher budzie nie prosta vydaviectvam, a i intelektualnaj prastoraj». Stvaralnica biełaruskaha vydaviectva za miažoj — pra pracu, hrošy, nadziei i pierśpiektyvy

Ekanamičny sud z padačy Ministerstva infarmacyi likvidavaŭ vydaviectva Źmitra Kołasa

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim31

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim

Usie naviny →
Usie naviny

Čały: Łukašenka hatovy pierastupić cieraz asabistuju nianaviść dziela šancu raskałoć emihracyju8

Pa darozie sa Šviecyi ŭ Biełaruś mašyna zhubiła minimum 300 tysiač kiłamietraŭ prabiehu — ciapier jaje pradajuć za $15 tysiač7

Bankrutuje zavod kampazitnych kanstrukcyj. U jaho chacieli ŭkłaści 220 miljonaŭ jeŭra

Płastyčnamu chirurhu ź Biełarusi vynieśli ŭ Maskvie abvinavaŭčy prysud i adpraŭlajuć u kałoniju3

U Mahilovie padletak paškodziŭ viertalot, jaki pryvieźli dla ekspazicyi Muzieja Słavy2

Ukraincy źniščyli dva rasijskija samaloty na aeradromie pad Vałhahradam, jašče dva paškodžanyja2

Tramp zajaviŭ, što vyratavaŭ viarchoŭnaha lidara Irana ad «haniebnaj śmierci»7

Pucin: Zachad choča pachavać Rasiju, ale jany sami chutka zdochnuć17

Pamior Kłark Ułafsan — hieroj historyi, jakaja dała śvietu paniaćcie «stakholmski sindrom»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim31

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić