Dzień Litoŭskaj dziaržavy adznačajecca štohod 6 lipienia, jon prymierkavany da karanacyi karala Mindoŭha ŭ 1253 hodzie. Nakont dakładnaj daty i miesca karanacyi dahetul viaducca sprečki, bo litoŭskija daśledčyki ličać, što jana adbyłasia ŭ Vilni abo Kiernavie, polskija i biełaruskija — što ŭ Novaharodku, dzie znachodziŭsia kniažacki dvor.

Sioleta adznačajecca jakraz 770-hodździe z momantu karanacyi. Z nahody hetaj daty pa Starym horadzie projdzie ŭračystaje tryumfalnaje šeście ad Vostraj bramy da Pałaca vialikich kniazioŭ na Kafiedralnaj płoščy. Na płoščy, da jakoj vychodzić adna z najbolš staražytnych vulic horada, Zamkavaja (Pilies g.), šeście projdzie praz ustalavanuju interaktyŭnuju bramu.

Brama ź pieryjadyčnaściu ŭ niekalki chvilin całkam źmianiaje svajo abličča, raspaviadajučy pra roznyja stylistyčnyja i histaryčnyja epochi Litvy. Biełarusam, jakija na praciahu stahodździaŭ mieli supolnuju ź litoŭcami historyju, siužety i asoby, što demanstrujucca ŭ virtualnych nišach bramy, buduć dobra znajomyja.

Pieršaja epocha — heta staražytnaść, pakazanaja abahulnienymi formami ramanskaj architektury, jakaja, zdajecca, ułasna na terytoryi ciapierašniaj Litvy, nie bytavała, i pieršymi litoŭskimi vaładarami. Dalej iduć epochi siaredniaviečnaj hotyki, reniesansu, baroka, kłasicyzmu XVIII stahodździa, dzie vialikich kniazioŭ litoŭskich źmianiajuć mahnaty, relihijnyja dziejačy, najbolš značnyja tvory litaratury, u tym liku Statuty VKŁ. Epochu ramantyzmu XIX stahodździa ilustrujuć partrety dziejačaŭ litoŭskaha nacyjanalnaha adradžeńnia i pieršyja litoŭskija vydańni, a epochu madernizmu XX stahodździa — historyja supracivu savieckaj akupacyi.

Źjaŭleńnie interaktyŭnaj bramy na hetym miescy zusim nievypadkovaje. Kafiedralnaja płošča sfarmiravałasia ŭ miežach ścien Nižniaha zamka. Ad hetych umacavańniaŭ zastałosia nie tak šmat, jak i ŭ bolšaści haradoŭ. Staradaŭnija mury, jakija stracili svaju abarončuju funkcyju i zaminali raźvićciu horada, byli razabranyja abo ŭklučanyja ŭ novyja kamianicy. Najbolš dobra i paznavalna ad byłych umacavańniaŭ Nižniaha zamka zachavałasia chiba što adna ź viežaŭ, pierabudavanaja ŭ zvanicu sabora Śviatoha Stanisłava.

Mielisia ŭ Nižniaha zamka i bramy, hałoŭnaja ź ich była paŭdniovaja, ad jakoj adychodziła Zamkavaja vulica. Paźniej tut, u budynku nad bramaj, zasiadaŭ Trybunał Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, vyšejšy apielacyjny sud krainy, jaki taksama pravodziŭ svaje siesii ŭ Miensku (budynak Trybunała źniščany razam z Zamčyščam) i Novaharodku. Vyjava hetaha budynka z aračnym prajezdam zachavałasia na malunku 1835 hoda, vykananym Juzafam Aziambłoŭskim, darečy, uradžencam Mienska.

U čas apošniaj rekanstrukcyi Kafiedralnaj płoščy ŭ Vilni architektary čyrvonym hranitam paznačyli abrysy raniejšych zamkavych ścien, viežaŭ, biskupskaha pałaca i bram. Paŭdniovaja zamkavaja brama, jakaja viała da bramy vielikakniaskaha pałaca, abaznačana niekalkimi masiŭnymi hranitnymi błokami, jakija daduć dobraje ŭjaŭleńnie pra habaryty kolišniaha zbudavańnia. Mienavita pobač z hetym miescam i była ŭźviedziena śviatočnaja instalacyja, jak by adnaŭlajučy histaryčnuju pierajemnaść.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆJak Jadźvihin Š. smažyŭ u redakcyi skvarki i čamu łožak Kupały nahadvaŭ dochłaha viarbluda. Ivulin i Astapienia źniali zachaplalny film pra «Našu Nivu»

Kamientary
a ŭ jakim hodzie zasnavany Vilnjus?