Ekanomika

Kiraŭnik Lachavičaŭ ab pracoŭnych mihrantach u rajonie: Pakistancaŭ pakul nie razhladajem, chacia prapanovy ŭžo zakidvali

«U nas pracujuć turkmieny. Nie pieraškadžajuć jany žyć i pracavać biełarusam».

Andriej Pavuk Nikołaj Moroz Andrej Pavuk Mikałaj Maroz Andrei Pavuk Nikolai Moroz
Skryn videa: Rudapakazu / YouTube

Błohier Andrej Pavuk spytaŭ u staršyni Lachavickaha rajvykankama Mikałaja Maroza pra pracoŭnych mihrantaŭ, a toj ščyra raskazaŭ. Razmovu błohier apublikavaŭ na svaim jutub-kanale.

Pa słovach čynoŭnika, u rajonie pracujuć turkmieny. Kala dziesiaci čałaviek — na pradpryjemstvie «Biełdan» (zajmajecca vytvorčaści dackaj astudžanaj biekonnaj śvininy) i kala 20 čałaviek na ahrapradpryjemstvie «Jabłynievy pasad».

«Nu, nie pieraškadžajuć jany žyć i pracavać biełarusam, u tym liku», — davodzić Maroz. Jon adznačyŭ, što jany pakul pryjezd pakistancaŭ u rajon nie razhladajuć. «Chacia prapanovy ŭžo zakidvali — kolki čałaviek treba na jakija śfiery».

Pa słovach Maroza, pracoŭnyja mihranty ŭ haspadarkach Lachavickaha rajona vykonvajuć raboty, jakija nie patrabujuć kvalifikacyi. Tak u «Jabłynievym pasadzie» jany zaniatyja ŭstanoŭkaj špaler:

«Słup zakapaŭ, słup vykapaŭ, raźnios, pakłaŭ, jamku vykapaŭ. Na takich rabotach, zdajecca, turkmieny i niadrenna pracujuć».

Za takuju rabotu, jak śćviardžaje čynoŭnik, rabočyja atrymlivajuć 600 dalaraŭ na ruki. Pry hetym pracujuć z 8 ranku da 8 viečara.

Na pytańnie Pavuka, ci nie bolš pracazdolnyja turkmieny za biełarusaŭ, Maroz adkazaŭ, što «biełarusy narmalna pracujuć taksama».

Čamu ž tady ŭźnikaje nieabchodnaść u pracoŭnych mihrantach? Na heta staršynia Lachavickaha rajvykankama adkazaŭ, što pracoŭnaja mihracyja ciapier nazirajecca va ŭsim śviecie. «Pastajanna patrebna niejkaja pracoŭnaja, tannaja siła». Ale ŭ jaho rajonie «pakul takoha nie nazirajecca». A da tych pracoŭnych mihrantaŭ, što pracujuć, pytańniaŭ nijakich niama:

«I zadavalniaje biełarusaŭ. I razam pracujuć, jak kažuć. Nijakich pytańniaŭ niama».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes14

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes

Usie naviny →
Usie naviny

«Minus 650 jeŭra». Jak biełarusy rezka źmianiajuć maršruty paśla zakryćcia miažy ź Litvoj20

Brudnyja śmietnicy ŭ centry Słucka niečakana prybrali

U Homieli piensijanier adhaniaŭ na plažy kamaroŭ i trapiŭ pad sud9

Dva pamiežnyja pierachody na miažy Polščy i Biełarusi płanujuć adkryć u siaredzinie listapada2

Eminie Erdahan nastajała na tym, kab kancler Hiermanii Mierc prylacieŭ u Ankaru razam z žonkaj1

Cichanoŭskuju na viačery ŭ Makrona sustrakali hanarovaj vartaj10

Stała viadoma imia jubilejnaha, 150‑tysiačnaha rasijanina, jaki zahinuŭ na vajnie z Ukrainaj. Heta ceły kamandzir dyvizii13

Hihin bolš nie kiraŭnik tavarystva «Viedy»8

Mantažniku optavałakna prysudzili 5,5 hoda kałonii za aktyŭnaść u telehramie. Spačatku — za kamientary, paśla — za Hajun3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes14

Maštaby, jakich vy nie mahli sabie ŭjavić — biełaruskija cyharety kurać u mnohich krainach Jeŭropy. Jak pracuje hety biznes

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić