Hramadstva22

Kolki kaštuje biełaruskaja prapahanda dla Polščy i chto jaje robić

Jak biehłyja hramadzianie ES z kryminalnym bekhraŭndam pracujuć na biełaruskuju prapahandu, raskazvaje «Biuro». 

Tomaš Šmit. Krynica: sb.by

U 2024 hodzie mižnarodnaje radyjo «Biełaruś», jakoje ŭvachodzić u strukturu pradziaržaŭnaha miedyjachołdynha «Biełteleradyjokampanija», pačało viaščańnie na polskaj movie — u efiry źjaviŭsia infarmacyjna-analityčny multymiedyjny prajekt «Volnaje słova dla Polščy», u jakim pa šeść hadzin raskazvajuć palakam, jak dobra žyć u Biełarusi pry Alaksandry Łukašenku.

«Palaki byli prosta pazbaŭlenyja abjektyŭnaha pohladu na toje, što adbyvajecca ŭ Biełarusi», — patłumačyŭ matyvacyju zapusku prajekta hienieralny dyrektar Biełaruskaha radyjo Anton Vasiukievič.

«Biuro» vyśvietliła, što da vytvorčaści hetaj prapahandysckaj radyjoprahramy majuć dačynieńnie ŭ tym liku hramadzianie Jeŭrasajuza, jakija z-za kryminalnaha pieraśledu na radzimie znajšli prystanak pad kryłom Łukašenki.

Siarod suaŭtaraŭ «Volnaha słova dla Polščy» — były polski sudździa Tomaš Šmit.

U mai 2024 hoda jon paprasiŭ palityčnaha prystanku ŭ Biełarusi, abvinavaciŭšy Polšču ŭ abmiežavańni svabody słova i ŭ ahresiŭnym staŭleńni da łukašenkaŭskaj i pucinskaj palityki. Polskaja prakuratura raspačała suprać biehłaha eks-sudździ kryminalnuju spravu za špijanaž i abviaściła jaho ŭ nacyjanalny vyšuk.

U Biełarusi jon atrymaŭ pracu ŭ dziaržaŭnym ahienctvie navin BiełTA i pačaŭ supracoŭnictva ź mižnarodnym radyjo «Biełaruś», jakoje jakraz i zajmajecca vytvorčaściu «Volnaha słova dla Polščy». U 2024 hodzie jon «vyjhraŭ» tendar «Biełteleradyjokampanii» (zakupka z adnoj krynicy) na stvareńnie 110 scenaryjaŭ u suaŭtarstvie na polskaj movie — chronamietraž kožnaha vypusku 360 chvilin. Za hetuju pracu jon atrymaŭ ad prarežymnaha miedyjachołdynha 22 tysiačy biełaruskich rubloŭ (kala 6,3 tysiačy jeŭra). U 2025 hodzie jamu zapłacili ŭžo 54,6 tysiačy rubloŭ (amal 15,3 tysiačy jeŭra) za 273 scenaryi «Volnaha słova dla Polščy».

Siarod aŭtarskaj hrupy radyjopieradačy žurnalisty znajšli taksama litoŭca Edzikasa Jahiełavičusa.

Edzikas Jahiełavičus. Krynica: sb.by

U 2024 hodzie «Biełteleradyjokampanija» zapłaciła jamu 37 tysiač biełaruskich rubloŭ (10,5 tysiačy jeŭra) za stvareńnie 185 scenaryjaŭ «Volnaha słova dla Polščy». Jašče 54,6 tysiačy (amal 15,3 tysiačy jeŭra) jon atrymaŭ za 273 prahramy ŭ 2025 hodzie.

Na radzimie Jahiełavičus abvieščany ŭ kryminalny vyšuk i prachodzić padazravanym u spravie pra dapamohu inšym krainam u dziejańniach suprać Litvy. U 2022 hodzie litoviec byŭ «naziralnikam» na rasijskim «refierendumie» na akupavanych terytoryjach Ukrainy — pajezdka była arhanizavanaja Minabarony RF, a sam «refierendum» prachodziŭ pad uzbrojenym kantrolem rasijskich vajennych, jakija prymušali miascovych žycharoŭ hałasavać «za pryjadnańnie da Maskvy».

Akramia taho, Jahiełavičus byŭ členam arhanizacyi «Mižnarodny forum dobrasusiedstva» i paplečnikam asudžanaha za špijanaž na karyść Rasii Alhirdasa Paleckisa. U 2025 hodzie Jahiełavičus adznačyŭsia na siomych vybarach Łukašenki — BiełTA pradstaviła jaho jak «niezaležnaha mižnarodnaha naziralnika ź Litvy».

U adnym ź intervju Jahiełavičus raskazaŭ, što žyvie ŭ Biełarusi ź lipienia 2022 hoda — imavierna, byŭ vymušany vyjechać za miežy ES adrazu paśla vizitu na rasijski «refierendum». Hety kamientar jon daŭ u prahramie Ramana Samula — biehłaha łatvijca, jaki ź niadaŭnich časoŭ taksama atabaryŭsia ŭ Biełarusi.

Raman Samul. Krynica: belta.by

U Łatvii Samul byŭ siarod zasnavalnikaŭ telehram-kanała «Antyfašysty Prybałtyki» — u listapadzie 2022 hoda Słužba dziaržaŭnaj biaśpieki Łatvii raspačała ŭ jaho dačynieńni kryminalnuju spravu. Pavodle źviestak viedamstva, abjadnańnie «Antyfašysty Prybałtyki» dziejničała suprać intaresaŭ nacyjanalnaj biaśpieki Łatvii, u tym liku źbirała infarmacyju, jakaja nie padlahaje razhałošvańniu, z metaj pieradačy jaje rasijskim śpiecsłužbam. U kastryčniku 2023 hoda łatvijskaja prakuratura vystaviła abvinavačvańnie ŭ špijanažy na karyść Rasii šaści zasnavalnikam «Antyfašystaŭ Prybałtyki», siarod jakich byŭ i Raman Samul.

U Biełarusi dziaržprapahanda pazicyjanuje Samula jak błohiera i hramadskaha dziejača. Adnak, jak stała viadoma «Biuro», łatvijski špijon taksama padpracoŭvaje napisańniem scenaryjaŭ dla radyjoprahramy «Volnaje słova dla Polščy». Sumarna za dva hady z-pad piara Ramana Samula vyjšła 304 scenaryi, za jakija jamu zapłacili 60,8 tysiačy biełaruskich rubloŭ (17 tysiač jeŭra).

Ad «Biełteleradyjokampanii» hanarary atrymlivaje jašče adzin zamiežny kryminalnik — italjaniec Davide Karbanara.

Davide Karbanara. Krynica: sb.by

Za dva hady pa pracedury dziaržzakupki z adnoj krynicy jon «vyjhraŭ» tendary sumarna na 76 tysiač biełaruskich rubloŭ (biez małoha 21,5 tysiačy jeŭra). Za hetyja hrošy jon abaviazaŭsia napisać ažno 313 scenaryjaŭ na polskaj movie.

Pavodle słovaŭ samoha italjanca, jon, uradženiec Miłana, pierajechaŭ u Polšču 20 hod tamu, kab uznačalić filijał italjanskaj firmy, u jakoj pracavaŭ. «Biełsat» vyśvietliŭ, što ŭ Polščy Karbanara «naźbiraŭ ceły bukiet kryminalnych spravaŭ». Naprykład, u 2020 hodzie jaho abvinavačvali ŭ machlarstvie i ŭchileńni ad vypłaty padatkaŭ. Svaju vinu jon pryznaŭ i atrymaŭ paŭtara hoda ŭmoŭna.

U lipieni 2024 hoda jon damohsia admieny zabarony na vyjezd i pajechaŭ u Italiju, paśla čaho źbieh u Biełaruś i zajaviŭ, što płanuje prasić u Łukašenki palityčnaha prystanku, bo «paciarpieŭ ad svajoj žurnalisckaj dziejnaści», spasyłajučysia na supracoŭnictva z prajektam Wbrew Cenzurze («Nasupierak cenzury») — YouTube-kanałam z 24 tysiačami padpisčykaŭ. Tam apublikavanyja intervju ź ideołaham «ruskaha śvietu» Alaksandram Duhinym, śpikieram MZS Rasii Maryjaj Zacharavaj, Tomašam Šmitam i prapahandystam Alaksiejem Dziermantam.

Alaksiej Dziermant. Krynica: sb.by

Dziermanta žurnalisty, darečy, taksama znajšli ŭ składzie aŭtarskaj hrupy «Volnaha słova dla Polščy». Jon supracoŭničaŭ z radyjoprahramaj u 2024 hodzie i zarabiŭ na napisańni scenaryjaŭ 50 tysiač biełaruskich rubloŭ (14,2 tysiačy jeŭra).

Svaju ruku da «Volnaha słova dla Polščy» prykłali i inšyja viadomyja prapahandysty «Biełteleradyjokampanii» — Radzivon Popiel, Piotr Piatroŭski, Aleh Kuchalski, a taksama polskija «dysidenty» Pavieł Janski i Daniel Mikusiek, «žurnalisty» praŭładnaha vydańnia «Biełaruś siehodnia» Maryja Krušeŭskaja i Arkadź Hartunh i navat protaijerej Juryj Załoska.

Zhodna sa źviestkami sajta dziaržzakupak, za dva hady «Biełteleradyjokampanija» ŭžo vydatkavała biez małoha 1,5 miljona biełaruskich rubloŭ (amal 410 tysiač jeŭra) ź dziaržaŭnaha biudžetu na hanarary praŭładnym scenarystam za toje, što jany raspaŭsiudžvajuć na polskuju aŭdytoryju prapahandysckija naratyvy.

Akramia «Volnaha słova dla Polščy» mižnarodnaje radyjo «Biełaruś» z 2020 hoda vyrablaje prahramy «Vaš siabar — Biełaruś» na kitajskaj movie i «Znajomciesia: Biełaruś» na arabskaj, a z 2024-ha — «Biełaruś u suśvietnaj supolnaści» na francuzskaj. Jany sumarna abyšlisia kaźnie jašče ŭ 155 tysiač biełaruskich rubloŭ (bolš jak 40 tysiač jeŭra).

Kamientary2

  • dfdf
    10.06.2025
    a hovoriat v Biełarusi płocho živut i nielzia zarabotať sobstviennym jazykom.....
  • vieŝy alech
    10.06.2025
    I kstati, nie tak i doroho obchodiatsia eti....

Ciapier čytajuć

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi2

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Bieź vizy i apastylu. Pastupić va ŭniviersitet u Jeŭropu praściej, čym vy dumali4

U Kijevie ŭ vyniku ataki bieśpiłotnikaŭ paškodžany Safijski sabor

Vilenski sud adfutboliŭ Bałkunca, jaki skardziŭsia litoŭskim uładam na Viačorku i Matolku12

Stralba adbyłasia ŭ škole ŭ aŭstryjskim Hracy: 11 zahinułych4

Vialiki teatr Biełarusi płanuje hastroli ŭ anieksavanym Krymie3

«Pračnulisia ad ahłušalnaha chłapka, a potym zrazumieli, što harym». U Minsku małanka trapiła ŭ pryvatny dom5

Łukašenka pra «Biełaruśfilm»: Niachaj stvarajuć, pradajuć i žyvuć, nie — da pabačeńnia8

Izrail departavaŭ Hretu Tunbierh. Jaje pasadzili ŭ samalot14

«Pasprabujcie hady praz try». Mieniedžar vyjechaŭ u ZŠA ź biełaruskim ofisam paśla 2020 hoda. Paŭtarać (pakul) nie raić8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi2

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić