Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary33

Śledčyja i psichičnaje zdaroŭje nacyi

Siarhiej Astraviec piša na svaim błohu pra ściahi i «pałatu numar šeść».

Siarhiej Astraviec piša na svaim błohu pra ściahi i «pałatu numar šeść».

Jość takaja piesieńka ŭ słavutaha brytanskaha hurtu Slade — «Mama, my ŭsie tut ciapier źjechali z hłuzdu». Ci nie pra našuju rodnuju Biełaruś heta časam? — usio bolš zadumvajusia ja. Žart taki isnuje: pakaštavali, maŭlaŭ, šalonaha małačka z-pad našaj kałhasnaj karoŭki. Nu, vy, mabyć, zdahadalisia, što mova budzie «pra ściah naš bieł-čyrvona-bieły», jak natchniona napisaŭ kaliści zachodniebiełaruski paet. Čałaviek vyviesiŭ biełaruski štandar na navahodniaj jalinie, kab paviesialić biełarusaŭ, ale jany humaru nie razumiejuć, prynamsi śledčyja, žanočaha stanu, miž inšym. I čałavieka hetaha ŭ «psichušku» adrazu na kansylijum: ci moh, spadary vučonyja daktary, narmalny — pamiarkoŭny i rachmany jak maje być hramadzianin RB, ryzykujučy svabodaj i žyćciom, uźleźci na takuju vyšyniu, navat nie chavajučysia, dziela henaha piakielna niebiaśpiečnaha ściaha, jakomu našaja rodnaja lubaja, pryŭkrasnaja ŭłada abvieściła svaju anafemu?!

Nie, chłapcy sa «Słejdu», vy mianie pasłuchajcie: schapiŭ ściah bieł-čyrvona-bieły, paškamutaŭ, złamaŭ, pataptaŭ botami — hieroj, medal tabie! A paviesiŭ akuratna — aryšt, kryminałka, psichičnaja apracoŭka. Tavaryš Andropaŭ moža spać spakojna, u asobna ŭziataj, jak skazaŭ adzin antysaviecki piśmieńnik, «za azadak krainie» byłyja «ideały» na hanarovym miescy, pył ź ich źdzmuchajuć i anučkaj šarujuć jak najdaražejšuju reč u śviecie. Jany ŭsie pad padazreńniem na narmalnaść, Jury Uładzimiravič šanoŭny, tyja, chto nie ŭładu lubić, a movu svaju mužyckuju, chto nie cudoŭny fłah z arnamentam miłuje, a svoj nacjanalistyčny, biełaruski hetak zvany, «bieła-krasna-bieły», tfu!

Karaciej kažučy, usie my ŭ pilnaha śledčaha pad padazreńniem. Ale što ž, taki los: amatary rodnaj movy i rodnaha ściahu zaŭždy byli na ščaślivaj i talerantnaj da čužyncaŭ ziamielcy biełaruskaj u čornym śpisie — pry Stalinie (ts-s!), pry nastupnych hiensiekach i pry ciapierašnim, vybačajcie, načalstvie. Prypaminajucca mižvoli časy karotkija jak son, kali ŭ nas Šuškievič kiravaŭ, dyk voś: nivodnaha čałavieka z «niezarehistravanym» ściaham — savieckim tam, BSSR-askim nie aryštavali, nie načapili kajdanki, nie zasudzili. Darečy, u «psichušku» nie pasyłali tym bolej, navat nie dadumalisia da takoha vynachodnictva. Voś takoje atrymałasia ŭ mianie paraŭnańnie ŭładaŭ i ichniaj lubovi da kavałka tkaniny na tronku. Jak tam tyja Slade śpiavali?

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp u Knesiecie: Paśla stolkich hod vojnaŭ rehijon spakojny4

Miełkazioraŭ pieradaŭ svaje kroksy ŭ Muziej volnaj Biełarusi22

U Minsku začyniŭsia papularny dziciačy zabaŭlalny centr

«Chavali Sašu ŭ sukiency, jakuju jana vybrała sabie na viasielle». Blizkija dziaŭčyny, jakaja pamierła paśla tatu, raskazali pra trahiedyju8

Minimum 314 biełarusaŭ zahinuli va Ukrainie, vajujučy za Rasiju. Stali viadomyja imiony. Ad viarboŭki da śmierci prachodzić u siarednim paŭhoda22

Biełaruska z synam u Francyi zastałasia biez dazvołu na žycharstva. Jana prosić padtrymki, kab nie apynucca na vulicy4

Łaŭroŭ abvierh čutki pra atručvańnie Bašara Asada

Nazvanyja apošnija nobieleŭskija łaŭreaty ŭ hetym hodzie

Nadzieja Łazarevič bolš nie namieśnica mera Minska7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA16

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić