Śviet6161

Va Ukrainie chočuć pisać «Bieraście», a nie «Brest»

Treba tatalna pazbaŭlacca kompleksu niepaŭnavartaści, zaklikaŭ ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy Andrej Sibiha.

Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy Andrej Sibiha sa svaim niamieckim kaleham Johanam Vadefulem, 30 červienia 2025, Kijeŭ. AP Photo / Efrem Lukatsky

Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy zaklikaŭ da jašče bolšaj paśladoŭnaści ŭ vykarystańni ŭkrainskich varyjantaŭ hieahrafičnych nazvaŭ. 

«Niadaŭna mnie na stoł prynieśli notu zamiežnaj dziaržavy, u jakoj jana da nas źviartałasia pa niejkim pytańni. Ja pačaŭ čytać tekst, pakul nie dajšoŭ da słova Kiev, — napisaŭ Andrej Sibiha ŭ siabie ŭ fejsbuku. — Dalej užo nie čytaŭ. Rasparadziŭsia: «Viarnuć biez razhladu i bolš nie prymać».

Spačatku treba vyvučyć pravapis nazvaŭ ukrainskich haradoŭ, a potym užo vysyłać «zapeŭnivańni ŭ hłybokaj pavazie».

Toje samaje tyčycca ŭkrainskich taponimaŭ Odesa, Lviv, Chernihiv, Kharkiv, Chornobyl dy inšych, jakija pavinny adpaviadać ukrainskaj, a nie ruskaj tranślitaracyi.

MZS sistemna pracuje nad vypraŭleńniem niapravilnaha napisańnia našych taponimaŭ va ŭsim śviecie. Havorka idzie pra anłajn-resursy, miedyja, transpart, publičnyja miescy, dziaržaŭnyja orhany, mastactva i inšyja śfiery. I my ŭžo dasiahnuli pośpiechaŭ na hetym šlachu. Najbujniejšyja suśvietnyja miedyja, siarod jakich AP, BBC, The Guardian, ARD i mnohija inšyja, transpartnyja kampanii, u pryvatnaści Air France i inšyja, sotni aeraportaŭ pa ŭsim śviecie, urady — Hiermanii i inšych krain — mižnarodnyja arhanizacyi i inšyja ŭžo źmianili praviły napisańnia ŭkrainskich haradoŭ na karektnyja tranślitaracyi z ukrainskaj movy.

U toj ža čas hetaja praca, viadoma, praciahvajecca. Čas ad času vyłoŭlivajem to tut, to tam pamyłkovyja nazvy. Dziakuju ŭsim hramadzianam, aktyvistam i arhanizacyjam, jakija dapamahajuć nam u hetym. Kali my z vami nie budziem heta rabić, nichto za nas heta nie zrobić», — piša Sibiha.

Ministr taksama zaklikaje nie zabyvacca i pra inšy pryncypovy momant — kab pa-ŭkrainsku ŭžyvalisia tradycyjnyja ŭkrainskija varyjanty hieahrafičnych nazvaŭ, a nie ich rusifikavanyja varyjanty.

«Bo my ž va Ukrainie kažam «Bieriestia», a nie «Briest». «Biłhorod», a nie «Biełhorod». «Dobročin», a nie «Diebriecien». Hety śpis možna praciahvać», — kaža ministr.

Bieraście, centr horada. Fota: Naša Niva

Ad redaktara

Na dobraj biełaruskaj movie nazvy mnohich haradoŭ taksama hučać nie tak, jak u aficyjnaj zrusifikavanaj movie. Tak, da 1939 hoda stalica Biełarusi kanstytucyjna nazyvałasia «Miensk» i tolki paśla jaje nazvu ŭnifikavali z rasijskim hučańniem u ramkach rusifikacyi.

Bieraście, a nie Brest; Horadnia, a nie Hrodna; Navahradak, a nie Navahrudak; Janaŭ, a nie Ivanava; Miory, a nie Mijory; Lozna, a nie Liozna — pryčym mnohija z rusifikavanych nazvaŭ źjavilisia, bo rasijskaja impierskaja administracyja ŭ svoj čas tupa skapijavała ich z polskaha napisańnia, choć biełarusy vymaŭlali ich inakš. Našy samabytnyja nazvy viartalisia va ŭžytak, pakul łukašenkaŭcy nie raspačali novy vitok rusifikacyi krainy. 

My ŭ «Našaj Nivie» ŭžyvajem jak aficyjnyja, tak i tradycyjnyja nazvy biełaruskich haradoŭ i spadziajemsia, što spradviečnyja varyjanty viernucca i ŭ šyroki ŭžytak.

Kamientary61

  • nie taki, jak jość
    19.07.2025
    Nie toje, kab ja byŭ suprać Bieraścia, ale nie sprava heta ŭkraincaŭ, jak nazyvać biełaruski horad.
  • Brest
    19.07.2025
    Brest ža, a nie Briest jak pa rasiejsku. Užo nie adno pakaleńnie pryzvyčaiłasia. Moža i žyvoje ýžyvańnie nazvy žycharami treba ýličvać. Bieraść... Bieraście napeýna kudy čaściej hučała, kali ýžo da staradaýnich vytokaý pryncypova źviartacca.
  • Historyk
    19.07.2025
    «Adkryćcio» Vołkava pra «Bieraść», na jakoje vy spasyłajeciesia, abapirajecca na adzinkavych (dla takoha šyrokaha času, kali isnavała VKŁ) prykładach i ihnaruje paźniejšuju narodnuju movu, u jakoj sotni razoŭ zafiksavanaje «Bieraście» (abo «Beryścia» dy inšyja padobnyja fanetyčnyja varyjacyi, u zaležnaści dzie heta na Paleśsi). Takim čynam, nazva Bieraście – absalutna narmalnaja, tady jak «Bieraść» – heta marhinalnyja prykłady, kropla ŭ mory.

Ciapier čytajuć

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ9

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Čynoŭniki publična pryznali, što bulby ŭ kramach nie chapiła z-za rehulavańnia cen5

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier5

U ES i ZŠA paŭtara hoda na padrychtoŭku da vajny z Kitajem i Rasijaj — hałoŭnakamandujučy abjadnanymi siłami NATA ŭ Jeŭropie10

Na zachadzie Polščy znajšli artefakt, padobny da taho, što narabiŭ šumu pry raskopkach haradzišča na Miency8

Alaksandr Usik pieramoh Daniela Dziubua nakaŭtam4

U Saudaŭskaj Aravii pamior «śpiačy prync», jaki pravioŭ u komie 20 hadoŭ5

Ukraina prapanavała Rasii sustrecca delehacyjami na nastupnym tydni2

Hetyja prostyja pradukty — alternatyva bulbie. Raniej biełarusy jeli mienavita ich7

Ekśpiert patłumačyŭ, kali varta pačynać rabić šenhienskuju vizu, kab trapić na adpačynak u Jeŭropu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ9

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić