Navuka i technałohii

Navukoŭcy znajšli niezvyčajnyja formy žyćcia ŭ samych hłybiniach akijana. Raniej dumali, što tam uvohule nichto nie žyvie

Navukoŭcy z Kitaja praviali ekśpiedycyju na padvodnym aparacie Fendouzhe, jaki moža apuskacca na hłybiniu bolš za 10 kiłamietraŭ, i daśledavali samyja hłybokija ŭpadziny na dnie Cichaha akijana, dzie vyjavili niezvyčajnyja i vielmi redkija formy žyćcia, piša Bi-bi-si.

Daśledčyki stvaryli hety sastaŭny malunak, kab pakazać svoj padvodny aparat u hłybakavodnaj upadzinie akijana. Fota: IDSSE/CAS

Padčas hetaj ekśpiedycyi, jakaja achapiła bolš za 2500 kiłamietraŭ i ŭklučała vyvučeńnie ŭpadzin na hłybini ad 5800 da 9533 mietraŭ, daśledčyki zmahli źniać i sfatahrafavać šmatlikich pradstaŭnikoŭ faŭny, jakija žyvuć u poŭnaj ciemry i pad mocnym ciskam.

Hetyja daśledavańni apublikavanyja ŭ navukovym časopisie Nature i ŭžo vyklikali vialikuju cikavaść siarod śpiecyjalistaŭ pa marskoj bijałohii.

Navukoŭcy sfatahrafavali niešta padobnaje na pali doŭhich tonkich trubčastych čarviakoŭ. Fota: IDSSE/CAS

Siarod adkrytych arhanizmaŭ — doŭhija tonkija trubčastyja čarviaki čyrvanavata-karyčnievaha koleru, jakija žyvuć na marskim dnie, a taksama maluski, jakija ŭtvarajuć cełyja słai ci dyvanki. Byvajuć taksama maleńkija biełyja istoty, što płavajuć siarod čarviakoŭ.

Biełyja kalučyja istoty nazyvajucca Macellicephaloides grandicirra. Tut jany sfatahrafavanyja ŭ hustych kałonijach trubčastych čarviakoŭ, jakija mohuć dasiahać 30 sm u daŭžyniu. Fota: IDSSE/CAS

Hetyja arhanizmy žyvuć nie dziakujučy soniečnamu śviatłu, a dziakujučy chimičnym rečyvam, naprykład, sieravadarodu i mietanu, jakija vychodziać z razłomaŭ u ziamnoj kary. Navukoŭcy ličać, što jany ŭmiejuć pieraŭtvarać hetyja rečyvy ŭ enierhiju, nieabchodnuju dla žyćcia.

Słai maluskaŭ, vidać, siłkujucca chimičnym «palivam», jakoje pratočvajecca z marskoha dna. Fota: IDSSE/CAS

Ekśpiedycyja vyjaviła vialikuju raznastajnaść i bahaćcie hetych formaŭ žyćcia, što ŭraziła navukoŭcaŭ, bo raniej ujaŭlałasia, što na takoj hłybini žyćcia amal niama. Heta śviedčyć pra toje, što na samych vialikich hłybiniach akijana mohuć isnavać cełyja ekasistemy, jakija charčujucca vyklučna chimičnymi rečyvami.

Adkryćcio novych vidaŭ i raznastajnych arhanizmaŭ na vialikich hłybiniach stavić pad sumnieŭ raniejšyja pohlady na ekstremalnyja ŭmovy isnavańnia žyćcia i adkryvaje novyja pytańni pra adaptacyju arhanizmaŭ da vysokaha cisku i adsutnaści śviatła.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ5

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Bum na bikini-strynhi. Heta bodzipazityŭ ci niešta inšaje?24

Haryć stancyja pierapampoŭvańnia nafty ŭ Branskaj vobłaści, praź jakuju atrymlivała syravinu Biełaruś12

Dana Holdings vyklučyli z sankcyjnaha śpisu ZŠA5

Siłaviki apublikavali raparty, jakija im pisała palitźniavolenaja Kanavałava. Ale jana pryznavałasia ŭ supracy jašče raniej15

Bolš za čverć trafiku — TikTok. MTS praanalizavaŭ internet-aktyŭnaść biełaruskaj moładzi2

Kavuny, bujaki i «Karaleva Hanna» pa rublu za kiło. Dzie tańniej kupić harodninu i jahady?3

Urad zabaraniŭ vyvaz jabłyk bieź licenzii2

«Voś taki cyrk». U Babrujsku pa daviedku ad akulista ludzi stajać u čarzie ŭ optyku1

Na konkursie ŭ Italii pieramoh malunak krejdaj u honar abraza ŭ biełaruskim Budsłavie. Aŭtarka — mieksikanka1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ5

«Niekatorym ludziam varta źniać ružovyja akulary». Lavončyk — pra Mielnikavu, uciečku ŭ «Bajchełp», biełyja palito i hrošy na 1300 palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić