Muzyka5757

«Uschodni hihant», a sceny na kancercie — «vartyja Dante». Jak upłyvovaje polskaje vydańnie raskazała pra Maksa Karža palakam

«Dla siaredniestatystyčnaha polskaha słuchača jon — noŭnejm», — adznačała Gazeta Wyborcza.

Na kancercie Maksa Karža, 9 žniŭnia 2025 hoda. Varšava

«Dla siaredniestatystyčnaha polskaha słuchača jon — noŭnejm, a padzieja nie anansavałasia ŭ publičnaj prastory. Pośpiech z punktu hledžańnia kolkaści hledačoŭ — zasłuha ŭschodnich dyjaspar, raskidanych pa ŭsioj Jeŭropie, jakich abjadnoŭvaje viedańnie ruskaj movy — mienavita joju ŭ bolšaści svaich piesień karystajecca Maks Korž.

Da hetaha času heta samy nieviadomy vykanaŭca, jaki zapoŭniŭ najbolš viadomy stadyjon u krainie», —

tak pisaŭ pierad kancertam Maksa Karža ŭ Varšavie žurnalist vydańnia Gazeta Wyborcza Kšyštaf Novak.

Znajomiačy polskaha čytača ź biełaruskim vykanaŭcam, žurnalist zaŭvažaŭ:

«Spačatku jaho tvorčaść zastavałasia pa-za ŭvahaj — jon čytaŭ rep, jak i mnohija chłopcy z panelnych rajonaŭ, jakija maryli pra słavu. Pisaŭ prostyja ryfmy pra ŭsio i ni pra što, pad hetkija ž prostyja muzyčnyja arynžyroŭki.

(…) Sapraŭdnaja papularnaść pryjšła ŭ 2014 hodzie, kali rep va ŭsim śviecie pačaŭ nabližacca da radyjofarmatu, a Korž upeŭniena padchapiŭ hety trend. Jon admoviŭsia ad strohich žanravych ramak, uvodziačy ŭ svaju muzyku elemienty elektronnaj i pop-muzyki.

Razam z abnaŭleńniem hučańnia jon pačaŭ zakranać temy kaštoŭnaściaŭ i bolš adkryta vyjaŭlać emocyi. U vyniku stvaryŭ sučasnuju, aŭtarskuju interpretacyju tak zvanaha «šansonu» — bałady, hłyboka ŭkaranionaj u kulturu narodaŭ Uschodu, — što za karotki čas vyvieła jaho ŭ miascovy mejnstrym.

Miljony prasłuchoŭvańniaŭ na stryminhavych płatformach jon atrymaŭ i dziakujučy tamu, što stvaraje na ruskaj movie, tolki zredku ŭplatajučy ŭ teksty biełaruskija frazy. Takim čynam, jon byŭ adnačasova i miascovym, i mižnarodnym artystam, što adlustroŭvałasia i ŭ jaho biznes-rašeńniach — jon padpisaŭ kantrakt z rasijskim muzyčnym łejbłam. Heta nie vyklikała asablivych sprečak, bo tłumačyłasia ekanamičnymi pryčynami».

Aŭtar nahadvaje, što ŭ 2016 hodzie Korž atrymaŭ zabaronu na ŭjezd va Ukrainu za kancert u Krymie, jakaja była praz hod źniata (u 2021-m u śpievaka byŭ kancert u Adesie). U 2020-m, padčas biełaruskich pratestaŭ, jon spačatku paźbiahaŭ vyraznaj pazicyi, što vyklikała krytyku, ale potym padtrymaŭ demanstrantaŭ. U listapadzie taho ž hoda vypuściŭ klip, dzie milhajuć kadry pratestaŭ i bieł-čyrvona-biełyja ściahi.

Aŭtar nazyvaje Karža «ŭschodnim hihantam».

Na kancercie Maksa Karža, 9 žniŭnia 2025 hoda. Varšava

Paśla kancertu Wyborcza raźmiaściła jašče adzin artykuł, aŭtar jakoha Rafał Hurski, acharaktaryzavaŭ atmaśfieru pierad i padčas kancerta, jak «sceny, vartyja Dante».

«Tysiačy fanataŭ artysta, jakoha nienavidzić biełaruski režym, i z druhoha boku — sarvanaja noč žycharoŭ Voli dy dziasiatki čałaviek, zatrymanych palicyjaj. Takim staŭ vynik vizitu ŭ Varšavu Maksa Karža — artysta, jaki dla palakaŭ zastajecca ananimam, ale jon u subotu da krajoŭ zapoŭniŭ Nacyjanalny stadyjon.

Korž nie chavaje svajoj palityčnaj zanhažavanaści. Pakolki jaho ličać adnym z hałoŭnych vorahaŭ tamtejšaj śpiecsłužby, jon utojvaje miesca žycharstva i redka daje kancerty. (…)

Subotni kancert na PGE Narodowym adbyŭsia nievypadkova 9 žniŭnia — u hadavinu pačatku pratestaŭ suprać režymu Alaksandra Łukašenki ŭ 2020 hodzie. Za niekalki hadzin da vychadu Karža na scenu vulicami stalicy prajšoŭ Marš Svabody ŭ piatuju hadavinu falsifikacyi dyktataram vybaraŭ u Biełarusi», —

piša žurnalist i zaŭvažaje:

«Pra jaho vizit u Varšavu zahavaryli hučna — i heta ŭ litaralnym sensie — jašče za dzień da kancerta, zapłanavanaha na Nacyjanalnym stadyjonie».

Dalej aŭtar raskazvaje pra padziei napiaredadni, padčas i paśla kancerta. Tak za dzień da kancerta Maksa Karža ŭ Varšavie, u mikrarajonie Vola, sabralisia niekalki tysiač jaho fanataŭ. Tam hučna ihrała muzyka, zapuskalisia fiejervierki, paśla zastalisia hory śmiećcia; palicyja vypisała dziasiatki štrafaŭ i zatrymała niekalki čałaviek za zachoŭvańnie narkotykaŭ.

Fantaty Maksa Karža. 8 žniŭnia 2025. Fota: čytač Miejskiego Reportera

«Piatničnyja padziei stali taksama preludyjaj da taho, što adbyłosia ŭ subotu. Bo da «scen, vartych Dante» dajšło i na Nacyjanalnym stadyjonie.

Častka fanataŭ, jakija kupili bilety na trybuny, sprabavała prarvacca na fan-zonu. Pačalisia bojki z achoŭnikami i ściuardami, što sačyli za paradkam. Situacyja była nastolki surjoznaj, što dla supakajeńnia hledačoŭ daviałosia ŭmiašacca śpiecyjalnym achoŭnym padraździaleńniam», — piša žurnalist.

Paśla kancerta fanaty pradoŭžyli śviatkavańnie ŭ centry horada, asabliva na bierahach Visły, znoŭ ź fiejervierkami, piratechnikaj i ałkaholem.

«Heta najvialikšy harmidar na Nacyjanalnym stadyjonie, pra jaki my kali-niebudź čuli. Tut budzie sprava dla prakurora», — cytuje aŭtar słovy pradstaŭnika palicyi.

Kamientary57

  • Abu
    10.08.2025
    Maleńki hihant vialikaha rasiejskaha miru.
  • Josik
    10.08.2025
    Ja b sabraŭ dva stadyjony, padumaŭ Alaksandr Saładucha. A ja b try sa svaimi pieśniami, pramarmytała siałuk, tolki treba tvajho tatu paprasić, kab dapamoh, dałučyła da razmovy dzimku.
  • Demo Hassan
    10.08.2025
    Darečy vielmi pakazalny ŭzrovień žurnalistaŭ Gazety Wyborczej.
    Słuchać Maksa Karža było zaškvaram jašče ŭ Biełarusi, a ŭ Jeŭropie heta navohule muzyka dla mihrantaŭ ź nižejšych sacyjalnych słajoŭ.

U Lisabonie raźbiŭsia funikulor — zahinuli 15 turystaŭ

U Lisabonie raźbiŭsia funikulor — zahinuli 15 turystaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika18

U vieraśni Karpušonak płanavała trapić na siesiju PARIE, ale apošni miesiac jaje pavodziny źmianilisia — Vorychava3

Kitaj upieršyniu pakazaŭ rakietu, zdolnuju ŭdaryć pa lubym miescy ziamnoha šara12

Kim Čen Yn zaprasiŭ Łukašenku ŭ KNDR. U Biełaruś moža pryjechać Robiert Fica3

Mierc: U Pucina niama padstaŭ dla spynieńnia vajny ci zaklučeńnia mirnaj damovy z Ukrainaj9

U Piekinie prajšoŭ maštabny vajskovy parad. Lidar KNR zajaviŭ, što Kitaj nie spynić6

Amierykanski horad zapaskudžvajuć husi. Ułady vydatkujuć amal 400 000 dalaraŭ, kab adpudzić ptušak

Karpušonak apublikavała tekst svajoj zajavy na Łatušku ŭ ispanskuju prakuraturu25

«Heta miesca, dzie trupy abmyvajuć?» Tyktokieraŭ uraziŭ vyhlad łahojskaj hramadskaj łaźni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Lisabonie raźbiŭsia funikulor — zahinuli 15 turystaŭ

U Lisabonie raźbiŭsia funikulor — zahinuli 15 turystaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić