Vajna

Jarmak u ZŠA: Pasadzicie Rasiju za stoł pieramovaŭ — i Ukraina pieramoža

«Ukraina vitaje ŭsie mirnyja inicyjatyvy, prapanavanyja Złučanymi Štatami. Ale, na žal, kožnaja ź ich tarmozicca Rasijaj», — skazaŭ kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy.

Fota: Johann Wadephul to Kyiv. (Photo by Danylo Antoniuk/Anadolu via Getty Images

Ukraina hatovaja da mirnych pieramovaŭ z Rasijaj na ŭzroŭni lidaraŭ i ŭpeŭnienaja ŭ svajoj pieramozie za pierahavornym stałom, zajaviŭ kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy Andrej Jarmak u intervju DW u Ńju-Jorku.

Pieramovy ab miry pamiž Maskvoj i Kijevam na ŭzroŭni kiraŭnikoŭ dziaržaŭ rana ci pozna adbuducca, i ŭkrainski bok vyjdzie ź ich pieramožcam, zajaviŭ u intervju DW u piatnicu, 29 žniŭnia, kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy Andrej Jarmak.

«Zaraz my prosim — padšturchnicie Rasiju da pieramovaŭ, i vy ŭbačycie: i za stałom pieramovaŭ my budziem pieramožcami», — paabiacaŭ Jarmak padčas vizitu ŭ Ńju-Jork, dzie jon sustrakaŭsia sa śpiecyjalnym pasłańnikam prezidenta ZŠA Donalda Trampa Styvienam Uitkafam.

Pavodle jaho słoŭ, u Ńju-Jorku jon zapeŭniŭ Uitkafa ŭ tym, što Kijeŭ hatovy da praviadzieńnia sustrečy prezidenta Ukrainy Uładzimira Zialenskaha z prezidentam Rasii Uładzimiram Pucinym, mahčymaść jakoj abmiarkoŭvałasia padčas dvuchbakovaj sustrečy Zialenskaha z Trampam 18 žniŭnia ŭ Vašynhtonie, a paźniej u toj ža dzień — z udziełam taksama i lidaraŭ šerahu jeŭrapiejskich krain.

Jarmak pra samit Zialenskaha i Pucina: Usio zaležyć ad pazicyi Rasii

«Nam nieabchodna było abmierkavać, što adbyłosia za hety pieryjad. I, na žal, paśla takich paśpiachovych pieramovaŭ (u Vašynhtonie) my nie bačym nijakich sihnałaŭ ad Rasii, što jana hatovaja pačać arhanizacyju dvuchbakovaj sustrečy, pra što išła havorka ŭ Biełym domie. I, viadoma, było važna jašče raz padkreślić i paćvierdzić hatoŭnaść ukrainskaha boku da kanstruktyŭnaha supracoŭnictva, našu adkrytaść», — skazaŭ Jarmak u razmovie z DW.

Padčas sustrečy jon prainfarmavaŭ Uitkafa pra niadaŭnija vizity ŭ niekalki krain, dzie moh by adbycca samit Zialenskaha i Pucina. «Hetyja cudoŭnyja krainy hatovyja pryniać hetuju sustreču, hatovyja arhanizavać jaje ŭ luby čas. Ciapier usio zaležyć ad pazicyi Rasii», — adznačyŭ kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy.

Andrej Jarmak taksama raspavioŭ, što ŭ ciapierašni čas Ukraina supracoŭničaje z ZŠA i jeŭrapiejskimi partniorami ŭ «farmacie štodzionnaha abmierkavańnia i kansultacyj», i hetaja praca budzie praciahvacca.

«Zaraz heta ciažkaja praca. Nichto nie viedaje, jak skončyć hetuju vajnu, i nichto dakładna nie viedaje, što budzie ŭ finale, jakoj budzie hetaja mirnaja damova, što budzie ŭ kančatkovym prajekcie harantyj biaśpieki. Ale my dakładna razumiejem, što nam nieabchodna», — zapeŭniŭ jon.

Sustreča Jermaka i Uitkafa ŭ Ńju-Jorku

Raniej Andrej Jarmak pa vynikach sustrečy z Uitkafam paviedamiŭ, što jaje hałoŭnaj metaj było «padšturchnuć realnuju dypłamatyju» i skaardynavać vykanańnie damoŭlenaściaŭ, dasiahnutych na samicie ŭ Vašynhtonie 18 žniŭnia. Jon adznačyŭ, što Rasija nie vykonvaje ničoha ź nieabchodnaha dla zaviaršeńnia vajny i zaciahvaje bajavyja dziejańni.

U toj ža čas Ukraina, pavodle słoŭ Jermaka, padtrymlivaje nastroj Trampa i ŭsich partnioraŭ jak maha chutčej dasiahnuć ustojlivaha miru.

«Ukraina vitaje ŭsie mirnyja inicyjatyvy, prapanavanyja Złučanymi Štatami. Ale, na žal, kožnaja ź ich tarmozicca Rasijaj», — dadaŭ kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam25

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam

Usie naviny →
Usie naviny

Viadučaja «Obyčnoho utra» Maryna Mientusava raskazała, što ŭ jaje «jość šmat dykpikaŭ ad viadomych mužčyn». Pra što jana?48

Premjer Słavakii: My ŭ Jeŭrasajuzie jak žaba5

Jak vyhladali biełaruskija sielebrycis na školnych liniejkach svaich dziaciej FOTY14

U Homielskaj vobłaści prajšli masavyja zatrymańni za chabar — zaviedziena 18 kryminalnych spraŭ

Studentam dla zasialeńnia ŭ internaty dastatkova miedycynskaj daviedki pa miescy žycharstva, a nie vučoby

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija16

U Rasii raspracavali sistemu ananimnaha adsočvańnia pieramiaščeńnia ludziej i abjektaŭ bieź bijamietryi4

U Homielskim rajonie 77-hadovy dačnik zabiŭ 45-hadovaha i zakapaŭ kala svajoj chaty

U byłoj źniavolenaj z Tut.by na vajnie va Ukrainie zahinuŭ syn16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam25

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić