Armienija moža padać zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ Jeŭrasajuz užo ŭ listapadzie
Ministr zamiežnych spraŭ Armienii Ararat Mirzajan paviedamiŭ u intervju Deutsche Welle, što kraina moža padać zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ Jeŭrapiejski sajuz užo ŭ listapadzie. Pavodle jaho słoŭ, heta častka aficyjnaha kursu Jerevana na jeŭraintehracyju.

«Moža być, u nastupnym miesiacy, a moža być, u nastupnym hodzie… Ale, jak ja ŭžo skazaŭ, heta naša aficyjnaja palityka», — adznačyŭ Ararat Mirzajan, padkreśliŭšy stratehičny kurs Jerevana na jeŭraintehracyju.
Armianski ministr taksama adznačyŭ, što praces uviadzieńnia biaźvizavaha režymu ź ES moža zaniać ad adnaho da dvuch hadoŭ. Pieramovy pra heta pačalisia jašče ŭ vieraśni 2024 hoda paśla rašeńnia Brusiela pašyryć supracoŭnictva z Armienijaj.
Jeŭrasajuz hatovy admianić vizy dla karotkaterminovych pajezdak pry ŭmovie, što Armienija praviadzie reformy ŭ śfiery mihracyi, achovy miežaŭ i baraćby z karupcyjaj.
U krasaviku 2025 hoda prezident Armienii Vaahn Chačaturian padpisaŭ zakon ab namierach krainy dałučycca da ES, a ŭ žniŭni premjer Nikoł Pašynian nie vyklučyŭ mahčymaści vychadu ź Jeŭrazijskaha ekanamičnaha sajuza (JEAES)u suviazi z novym kursam na Jeŭropu.
U Maskvie raniej zajaŭlali, što členstva ŭ ES i JEAES niesumiaščalnaje, choć nibyta tam i pryznajuć prava Armienii samastojna vyznačać svoj šlach.
Tym časam kiraŭnica jeŭrapiejskaj dypłamatyi Kaja Kałłas u červieni adznačyła, što ES hatovy pahłyblać partniorstva z Armienijaj va ŭsich śfierach — u tym liku ŭ halinie abarony i biaśpieki.
Łukašenka pavinšavaŭ Armieniju z Dniom Niezaležnaści jak «niedružalubnuju» krainu
Samalot premjera Armienii ŭpieršyniu vykarystaŭ pavietranuju prastoru Azierbajdžana
Karabach biez armian: Tramp zakančvaje vojny, jakija zakančvajucca sami
Azierbajdžan i Armienija adkryjuć transpartny kalidor pry ŭdziele ZŠA i biez udziełu Rasii
«Ruki preč ad sasisačak!». U sacsietkach horača abmiarkoŭvajuć baraćbu Łukašenki z kavaj na zapraŭkach. Niekatoryja zaklikajuć dziejničać bolš žorstka

Kamientary