Za savieckimi časami treba było pastaracca, kab dastać pucioŭku ŭ elitny sanatoryj. A ciapier tam, dzie Nił Hilevič pisaŭ svaje vieršy, raście burjan.
Za savieckimi časami treba było pastaracca, kab dastać pucioŭku ŭ elitny sanatoryj. Ich vybivali zahadzia, pa błatu. Vandroŭku płanavali na hod napierad. A ciapier u hetych sanatoryjach abvalvajecca cehła. I tam, dzie Nił Hilevič pisaŭ svaje vieršy, raście burjan.
Razburany sanatoryj acanili amal ŭ 355 tys. dołaraŭ
Sanatoryj «Lasnoje» ŭ Vałožynskim rajonie pabudavali ŭ pačatku 1970-ch hadoŭ. U svoj čas heta było elitnaje miesca dla adpačynku. Navat zaraz, kali tancplacoŭka zarasła travoj, a vokny ŭ šybach pavybivali, bačna, nakolki vieličnym byŭ hety budynak.
Apisańnie sanatoryja zaraz možna adšukać najpierš na sajtach dla amataraŭ ekstrymalnaha adpačynku. U takich budynkach stałkiery ładziać spabornictvy. «Sam sanatoryj źjavicca paśla taho, jak vy pavierniecie z-za lesu. Tolki nie pałochajciesia – zakinuty vielizarny budynak, vyšynioj z 10-paviarchovy dom, ź viežaj-vyškaj ŭ vyhladzie karabla, sapraŭdy vyklikaje panuraje ŭražańnie», – čytajem apisańnie na forumie stałkieraŭ. Zaniadbanym sanatoryj staŭ paśla vybuchu na Čarnobylskaj AES u 1986 hodzie. Tady źjaviłasia infarmacyja, što na miescy sanatoryja ŭtvaryłasia radyjoaktyŭnaja plama. Ciapier la ŭvachodu ŭ budynak naciahnuty sini drot, jaki viadzie da sihnalizacyi. Vartaŭnika na miescy niama, tamu mnohija vandroŭniki pierakročyŭšy drot, apynajucca ŭnutry budynka. Karcina blizkaja da toj, jakuju my bačym ŭ siužetach pra čarnobylskija rehijony, adkul prymusova vysialali ludziej. Iržavyja truby, absypanaja tynkoŭka, zvonku abvaliłasia cehła i daŭno ŭ avaryjnym stanie haŭbcy. 25 hod budynak biez dahladu, biez aciapleńnia i bieź ludziej.
La centralnaha ŭvachodu zachavałasia staraja šylda – sanatoryj «Lasnoje», Ministerstva suviazi BSSR. U sučasnym ministerstvie pra hety sanatoryj ničoha nie viedajuć. I apošnim jahonym uładalnikam było UP «Hieaservis». «Za hety čas budynak kamu tolki ni naležaŭ: i Ministerstvu suviazi, i Ministerstvu architektury i budaŭnictva, paśla voś našamu pradpryjemstvu. U nas jaho abiacała vykupić Ministerstva achovy zdaroŭja – dla prymusovaha lačeńnia chvorych na suchoty, ale paśla jany admovilisia ad hetaha», – zaŭvažaje dyrektar Piotr Lisoŭski. Jon dadaje, što ŭ lipieni budynak vystavili na aukcyjon. Pavodle paviedamleńnia ab praviadzieńni adkrytaha aukcyjona Fonda «Minskabłdziaržmajomaści», pradpryjemstva-uładalnik vystaviła košt u ekvivalencie 354 900 dołaraŭ. Pakupnik nie znajšoŭsia i «Hieaservis» zaraz iznoŭ pieraaceńvaje majomaść i sprabuje vystavić sanatoryj na aukcyjon paŭtorna.
Darečy, zusim pobač z sanatoryjam zachavalisia reštki pałaca Tyškievičaŭ. Zastalisia tolki ścieny i pieraharodki. Pobač miascovyja žychary pasadzili bulbu – heta, badaj, adzinaje, što śviedčyć pra žyćcio ŭ hetym miastečku, bo i sam pałac siaredziny XIX stahodździa, i sanatoryj časoŭ sacyjalizmu vyhladajuć tak, byccam ruka čałavieka daŭno nie dakranałasia tut da naviadzieńnia dabrabytu.
Piśmieńniki zhubili «Dom tvorčaści»
Na inšym bierazie Isłačy kaliści taksama viravała žyćcio. Tut znachodzicca «Dom tvorčaści», kudy na adpačynak pryjazdžali biełaruskija litaratary. Piśmieńnik Aleś Paškievič uzhadvaje, jak u 70-ch hh. Saviet Ministraŭ BSSR zaćvierdziŭ budaŭnictva doma dla tvorčaj dziejnaści i adpačynku piśmieńnikaŭ. «Dahetul piśmieńniki adpačyvali ŭ nievialikim draŭlanym domie ŭ Karališčavičach. Ale miesca tam nie chapała, tamu i pabudavali «Dom tvorčaści» ŭ chvajovym bary pad Rakavam», – kaža spadar Paškievič. Jon uzhadvaje, što u 80-ja dla Isłačy byŭ sapraŭdny zorny čas. «Pałova napisanaha i zadumanaha biełaruskimi piśmieńnikami ŭ hety pieryjad rabiłasia mienavita tut – u «Domie tvorčaści», tamu dla litarataraŭ heta sapraŭdnaja strata».
Piśmieńnikam daviałosia pradać sanatoryj – paśla raspadu SSSR utrymlivać jaho było zanadta doraha dla hramadskaj arhanizacyi. Sprava z prodažam «Isłačy» pačałasia jašče ŭ 2003 hodzie. «Dom tvorčaści» naležaŭ Biełaruskamu litaraturnamu fondu, jaki zajmaŭsia techničnymi pytańniami žyćcia piśmieńnickaj supolnaści: spryjaŭ vydańniu knih, arhanizacyi adpačynku, dapamahaŭ materyjalna. Pa rašeńni Vyšejšaha haspadarčaha suda budynak vystavili na aukcyjon. Jaho nabyli za 5, 5 młrd. rub. Siońnia budynak zaniadbany i čakaje rekanstrukcyju. Na adnym z forumaŭ turyst apisvaje ŭbačanaje: «Vybityja vokny, raskidanyja ŭ biblijatecy knihi, stajanka, jakaja zarasła travoj, – budynak jak byccam by paśla katastrofy niejkaj». Adnak ŭ domie dziažuryć vartaŭnik, jaki kaža, što ŭsio samaje cikavaje i kaštoŭnaje adsiul daŭno vyvieźli. Chto nabyŭ miesca sustrečy tvorčaj intelehiencyi – nieviadoma. U «Biellitfondzie» kažuć, što hrošy za pradadzieny budynak na ich rachunak tak i nie pastupili.
Na miescy savieckaha pansijanata – «Rycarski zamak»
Taki samy los moh čakać i pansijanat Sajuza teatralnych dziejačaŭ. U kancy 80-ch hh. u Astrašyckim haradku la Minsku pabudavali trochpaviarchovy dom dla adpačynku. Ale ŭ 1991 hodzie raspaŭsia SSSR i ŭźnikli surjoznyja prablemy ź finansavańniem. Kala 15 hod hety pansijanat nichto nie absłuhoŭvaŭ. A niekalki hod tamu jaho vyrašyli adnavić. Staršynia TAA «Rycarski zamak» Dźmitryj Niaściuk uzhadvaje, jak paŭtary hady tut vypraŭlali prablemy z kanalizacyjaj, adnaŭlali santechniku. «U nas šmat płanaŭ na hety budynak. Užo zaraz funkcyjanuje haścinica, jakaja stabilna na 80% zapaŭniajecca turystami. Ale my nie spyniajem adnaŭleńnie. Jana budzie całkam aformlenaja ŭ siaredniaviečnym styli», - kaža jon. Darečy, stylizacyju rabić dapamahaje prafiesijny restaŭratar ź Miru. I na bližejšyja vychodnyja ŭsie miescy ŭ haścinicy zabraniravanyja – tut budzie prachodzić rycarski fest «Bieły zamak». «Mnohija turysty, što pryjazdžajuć u stalicu, vyrašajuć spynicca ŭ nas, bo heta zusim niedaloka ad horada i kaštuje ŭsiaho 42-49 tys. rub.», – kaža spadar Niaściuk.
Klijentaŭ tut čakajuć kruhły hod. Stała pracuje kuchnia, kafe. Tak što niekatoryja turysty žyvuć miesiacami. Z admietnaściaŭ – rycarskaja atrybutyka i cudoŭnaja pryroda – pansijanat znachodzicca pasiarod lesa. Voś tak budynak, za jaki rycary ŭzialisia amal ŭ avaryjnym stanie, patroški ažyvaje, a ad turystaŭ užo adboju niama.
U čakańni inviestara
Tym časam dziasiatki sanatoryjaŭ praciahvajuć panura stajać u biełaruskich lasach. U kožnaha ź ich farmalna jość haspadary, ale ŭ pradpryjemstvaŭ chapaje inšych kłopataŭ. Dyrektar UP «Hieaservis» Piotr Lisoŭski adznačyŭ: «Adnaŭlać sanatoryj «Lasnoje» – nijakaj vyhody dla nas. Tamu i pradajem jaho ŭ takim razburanym stanie».
Dziaržaŭny kamitet pa majomaści prapanoŭvaje niekalki varyjantaŭ vyrašeńnia prablemy. Pieršy varyjant – znosić i pieradavać ziamlu rajvykankamu, druhi – budavać novy abjekt ci afarmlać ziamielny ŭčastak i treci – vystaŭlać abjekt na aukcyjon.
Na papiery ŭsio vyhladaje sapraŭdy prosta, adnak mnohija pradpryjemstvy, na bałansie jakich znachodziacca sanatoryi, nie majuć srodkaŭ navat na toje, kab źnieści budynak i prybrać śmiećcie.
Zakinutyja biełaruskija sanatoryi mohuć ažyć. Zaraz jany čakajuć haspadarlivaha inviestara. I zastajecca spadziavacca, što da hetaha času ich nie raskraduć da apošniaj cehły «pradprymalnyja hramadzianie».
Kamientary