«Falsifikacyja vybaru narodu – heta ciažki hrech. Jamu nie moža być apraŭdańnia».
U hetyja vychodnyja Rasijskaja pravasłaŭnaja carkva dałučyła svoj upłyvovy hołas da zaklikaŭ zabiaśpiečyć u Rasii spraviadlivy vybarčy praces. Hetyja zajavy prahučali paśla demanstracyjaŭ pa ŭsioj krainie, jakija zaklikali da pierapadliku hałasoŭ na vybarach 4 śniežnia abo da praviadzieńnia novaha hałasavańnia, a taksama paśla zajavaŭ asobnych pradstaŭnikoŭ duchavienstva, jakija stali adlustravańniem narodnaha hnievu ŭ suviazi z falšavanymi vynikami vybaraŭ 4 śniežnia — piša The New York Times.
«Vidavočna, što patajemny charaktar peŭnych elementaŭ u vybarčaj systemie niepakoić ludziej, i pavinna być bolš hramadzkaha kantrolu nad hetaj systemaj, — zajaviŭ protaijerej Usievaład Čaplin vebsajtu pravasłaŭnych navin. — My pavinny razam vyrašyć, jak heta zrabić, z dapamohaj cyvilizavanaha hramadzkaha dyjalohu».
Vykazvańnie ajca Ŭsievałada Čaplina, staršyni Synadalnaha adździełu Maskoŭskaj patryjarchii pa ŭzajemaadnosinach Carkvy i hramadztva, stała asabliva značnym, pakolki jaho časta krytykujuć jak apalahieta Kramla. U minułym hodzie jon zrabiŭ šerah vielmi kanservatyŭnych zajavaŭ, u tym liku zaklikaŭ da ŭviadzieńnia ŭ Rasiei pravasłaŭnaha
U telefonnym interviju ŭ niadzielu ŭviečary ajciec Čaplin zajaviŭ, što
kali carkva atrymaje dakumentalna paćvierdžanyja dokazy parušeńniaŭ na vybarach ad hatovych nazvać siabie krynic, jana budzie hatovaja abmierkavać ich z uradavymi čynoŭnikami.
«Kali jość niejkija realnyja fakty parušeńniaŭ, fakty, jakija toj ci inšy čałaviek, taja ci inšaja arhanizacyja hatovyja pradstavić aficyjna, nazvaŭšy siabie, kali jość fakty, jakija sapraŭdy mohuć być paćvierdžanyja dokazami, to, naturalna, my ich vyvučym. I kali jany buduć dakładnymi, my abmiarkujem ich z Centarvybarkamam, pradstavim ich carkoŭnamu Śviatanačaliju», — zajaviŭ jon.
Zajavy ajca Ŭsievałada vebsajtu, miarkujučy pa ŭsim, byli zaklikanyja adnavić ahulnuju pazycyju carkvy na fonie asudžeńnia asobnymi čalcami duchavienstva parušeńniaŭ na vybarach, što stała pieršym takim vypadkam dla postsavieckaj Rasiejskaj pravasłaŭnaj carkvy. Hetyja kamentary, mahčyma, dazvalajuć mierkavać, što ŭłady vyrašyli prystasavacca da krytyki palityčnaj systemy, vierahodna, tamu, što jana raspaŭsiudziłasia ŭžo zanadta šyroka, kab zadušyć jaje.
«Dziŭna, što hetaje abudžeńnie hramadzianskaj śviadomaści zakranuła navat carkvu, nia tolki śvieckich ludziej, ale i duchavienstva», — zajaviŭ na minułym tydni Siarhiej Čapnin, adkazny redaktar «Časopisu maskoŭskaj patryjarchii», u kuluarach seminaru, pryśviečanaha histaryčnaj samaśviadomaści Rasiei.
Doŭhija hady, adznačaŭ spadar Čapnin, mnohija pravasłaŭnyja skieptyčna abo indyferentna stavilisia da vybarčaj palityki, choć carkva adnaviła svoj upłyŭ paśla krachu kamunizmu i publična vystupaje pad ściahami Kramla.
Nie daŭniej jak niekalki tydniaŭ tamu, adznačyŭ spadar Čapnin, «
było niemahčyma sabie ŭjavić», kab śviatary vykazvalisia z takoj sympatyjaj ab hramadzkaj niezadavolenaści manipulacyjami i machlarstvam na vybarach.
«Ja dumaju, hramadztva prosta adčuła vialiki šok, — dadaje jon. — My vielmi dobra razumiejem, što machinacyi na vybarach byli i raniej, ale hramadzkaja śviadomaść saśpieła da taho ŭzroŭniu, kab vykazvać svajo mierkavańnie abo vykazvacca suprać hetaha».
Jon skazaŭ, što
nie sustrakaŭ nikoha ŭ carkvie na minułym tydni, chto ŭchvalaŭ by aficyjnyja vyniki hałasavańnia 4 śniežnia.
Vebsajt, ź jakim mieŭ dačynieńni ajciec Usievaład Čaplin, «Pravasłaŭje i śviet», staŭ platformaj dla debataŭ ab palitycy i marali. Jaho hałoŭny redaktar Hanna Daniłava kaža, što reakcyja ŭnutry carkvy paŭstała z ahidy ŭ dačynieńni da aficyjnaj niesumlennaści ŭ spravie vybaraŭ.
«Chryścijanin pavinien pratestavać suprać chłuśni, asabliva chłuśni miljonam ludziej», — kaža jana.
Žorstkaje asudžeńnie vybaraŭ siarod śviataroŭ RPC, bahasłovaŭ i aktyŭnych viernikaŭ było vidavočnym na staronkach sietki Facebook i ŭ błohach, kali na minułym tydni burnym strumieniem pasypalisia paviedamleńni ab parušeńniach i machinacyjach na vybarach. Vykazvalisia zaściarohi, što sumlennyja vybary mahli pryvieści da ŭłady kamunistaŭ. (Ich partyja stała druhoj, ź vialikim adryvam ad kirujučaj «Adzinaj Rasiei», zhodna z aficyjnymi vynikami).
Pravasłaŭnyja vierniki i śviatary dobra pamiatajuć pra pieraśled carkvy ŭ savieckija časy, navat niahledziačy na toje, što mnohija kamunisty siońnia ličać siabie pravasłaŭnymi. U minuły aŭtorak, kali pačała raści kolkaść zajavaŭ ab padtasoŭkach na vybarach, a pratesty pačali nabirać moc, adzin śviatar napisaŭ na svajoj staroncy ŭ Facebook: «Falsyfikacyja vybaru narodu — heta ciažki hrech. Jamu nia moža być apraŭdańnia».
Da siaredziny tydnia ŭ internecie źjavilisia rezkija zajavy i inšych viadomych śviataroŭ. Adzin ź ich, vialebny Dźmitry Śviardłoŭ, apublikavaŭ trahikamičnaje apaviadańnie ab svajoj sprobie vystupić u jakaści naziralnika na vybarach, padčas čaho jon staŭ śviedkam, jak dyrektar škoły i nastaŭniki, jakija pracavali na vybarčym učastku, rabili hrubyja parušeńni na karyść «Adzinaj Rasiei».
U kamentarach, apublikavanych u sieradu na sajcie «Nieskučnyj sad», sajcie pravasłaŭnaha časopisa, jaki aśviatlaje sacyjalnyja pytańni, protaijerej Uładzimier Šmal, sakratar Synadalnaj
Andrej Zubaŭ, historyk, jaki vyvučaje carkvu, udzielničaŭ u subotniaj demanstracyi ŭ Maskvie. Jon kaža, što pradstaŭniki duchavienstva vykazvajucca tamu, što jany bačać u machinacyjach ź vynikami vybaraŭ parušeńnie Dziesiaci zapaviedziaŭ.
«Śviatar vielmi dobra viedaje, što parušeńnie zapaviedziaŭ nikoli nie prachodzić biaśśledna,— kaža jon. — Vynikam zaŭsiody robiacca ciažkija nastupstvy dla parušalnikaŭ i dla ŭsiaho hramadztva, u jakim adbyvajecca padobny akt chłuśni i vierałomstva»
Kamientary