Archiŭ

Vadzim Karcaŭ. Adukacyja j palityka

№ 19 (140) 1999 h.


 

Vadzim KARCAŬ

Adukacyja j palityka

 

Z tym, chto skaža, što adukacyja j palityka — paniaćci, nie źviazanyja naŭprost, chto dumaje, što adukacyja pa-za palitykaj, spračacca nia stanu. U ideale moža jano j tak: kali b pravicieli j kandydaty na ichnaje miesca nie kranali śviatoha, kštałtu carkvy dy škoły, dyk choć niešta, niejkija hramadzkija instytucyi, funkcyjanavali b u trecim tysiačahodździ pavodle tradycyjaŭ i histaryčnaha dośviedu, a nie na padstavie kanjunkturnaha intaresu niejkich asobaŭ, vielmi da taho ž niestabilnych, prykładam, naš uzurpatar.

Adyli, mahičnaja pryvabnaść słova «reforma» nie daje spakoju systemam aśviety pa ŭsioj planecie: ad Złučanych Štataŭ, dzie Bił Klintan išoŭ da pieramohi na vybarach i ŭładaryŭ pieršy termin pad ściaham taje reformy, da Biełarusi, dzie Łukašenka ładny kavałak svajho słavutaha rejtynhu nabyŭ, vyzvalajučy baćkoŭ ad hvałtoŭna nasadžanaj ichnym dzieciam biełaruskaj movy navučańnia.

Darečy, i tut Biełaruś vyhladaje ŭnikalnaj krainaj. Paŭsiul sprečki pra adukacyju palahajuć u ramkach «płatnaja – biaspłatnaja» i «abaviazkovaja – nieabaviazkovaja», a ŭ nas mienavita movaju navučańnia, by miečam, siakuć palityčnych apanentaŭ.

Chaj darujuć tearetyki adradžeńnia, ale, na moj pohlad, daloka nia mova navučańnia farmuje nacyjanalnuju samaśviadomaść, bo navučańnie — heta najpierš avałodvańnie infarmacyjaj, a nia ducham. Napieradzie pavinna stajać jakaść viedaŭ. Rabić sa škoły vializny nacyjanalistyčny klub u časy internetu j kamunikacyjnaje revalucyi vyhladaje anachranizmam. Jakaja mova samaja papularnaja ŭ navucy j kultury, na toj i treba vučycca, kab nie adharodžvacca ad cyvilizacyi. Zrabić biełaruskuju abaviazkovym pradmietam ad pieršaje klasy da čaćviertaha kursu z peryjadyčnym žorstkim testavańniem — na ciapierašnim etapie było b bolej čym dastatkova. A voś u pieradvybarčaj baraćbie paabiacajcie pieravodzić škoły na... anhielskuju, hałasoŭ prydbajecie ci nie najbolej: ja dyk pieršy, uśviedamlajučy niepaźbiežnaść hlabalizacyi, skažu «za» mahutnaj alternatyvie rasiejščynie biez namioku na ŭščymleńnie biełaruskaści.

Hodzie pra movu, važniej vyśvietlić, za čyje hrošy j kolki hadoŭ najlepiej vučycca.

Sama pryroda niekatorych halinaŭ ekanomiki, niahledziačy na nadzvyčajnuju važnaść, razumieje ichnuju vyklučanaść z sfery svabodnaha pradprymalnictva: ekalohija, vialikaja navuka, asvajeńnie kosmasu, budaŭnictva daroh i trubapravodaŭ, restaŭracyja pomnikaŭ daŭniny... Investycyi ŭ hetyja haliny nierentabelnyja, u lepšym vypadku hrošy viartajucca tolki praź dziesiacihodździ, uvieś prybytak spažyvajecca nie abaznačanymi siońnia naščadkami. Adnoj z takich halinaŭ jość adukacyja.

Tolki tady čałaviectva pieraadoleła niepiśmiennaść, a techničny prahres nabyŭ niezvarotnuju dynamiku, kali viedy stali ahulnadastupnymi j harantavanymi dziaržavaj.

Adzinaje, čym moža pachvalicca płatnaja adukacyja – indyvidualny padychod da navučenca, ale ci tak heta važna, kali kancavym praduktam usiaje systemy musić być siaredni ŭzrovień IQ cełaj nacyi dziela jejnaje kankurentazdolnaści siarod inšych.

Kali sapraŭdy dbać pra dabrabyt narodu, dyk treba zrabić abaviazkovaju dziesiacihadovuju siaredniuju adukacyju, a vyšejšuju, u tym liku niedziaržaŭnuju, stavić na datacyi dziela šyrejšaje dastupnaści. Heta nie sacyjalistyčnaja praktyka. Naadvarot, kali ŭ 1979 hodzie ŭ Vialikabrytanii kanservatyŭny ŭrad Marharet Tečer, pryjšoŭšy da ŭłady, raspačaŭ šyrokuju pryvatyzacyju, jakaja da kanca 80-ch siahnuła tych sektaraŭ, jakija raniej nia maryli pryvatyzavać i samyja pravyja z anhielskich palitykaŭ, naprykład, vodazabieśpiačeńnie j kanalizacyja, dyk u adnosinach da systemy adukacyi pravodziłasia advarotnaja palityka – nacyjanalizacyja – pastupovaje haspadarčaje j administratyŭnaje padparadkavańnie dziaržavie j pieravod na biudžetnaje finansavańnie. Siońnia tamtejšaja adukacyja — prykład dla ŭsiaho śvietu.

A što datyčna terminu navučańnia, dyk dvanaccacihadovy, na jaki chočuć pieravieści našu škołu, — daloka nia dbańnie pra zdaroŭje j volny čas dziaciej. Heta dbańnie pra volny čas junakoŭ, jakija, vyjšaŭšy z-za party ŭ 16 hadoŭ, nia mohuć znajści sabie pracy. Zaniać čymści moładź, jak maha daŭžej trymać jaje na baćkoŭskim karku, bo novych rabočych miescaŭ u krainie niama j nie pradbačycca – voś hałoŭnaja pryčyna padaŭžeńnia terminu. Praz hetkija chitryki sprabujuć źnizić jašče i ŭzrovień moładzievaj złačynnaści, trymajučy chłopcaŭ pad kaŭpakom i na tannym pajku škoły j vojska da dvaccaci hadoŭ, nie pakidajučy času dla samastojnaha žyćciovaha vybaru.

Ćviaroza pierahledzieŭšy prahramy, možna skaracić siaredniaje navučańnie da vyšej pamianionych dziesiaci hadoŭ: i dziaržavie tańniej budzie, i vyzvalenyja hrošy možna puścić na toje ž samaje datavańnie niedziaržaŭnych VNU.


Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Sienatar Hrem anansavaŭ rekordnyja pastaŭki zbroi Ukrainie paśla zaŭtrašniaj zajavy Trampa7

Sienatar Hrem anansavaŭ rekordnyja pastaŭki zbroi Ukrainie paśla zaŭtrašniaj zajavy Trampa

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi vosiem niemaŭlat da hoda naviedvajuć dziciačy sad1

Jak hłabalnaja źmiena klimatu adabjecca na Biełarusi? Nie zusim tak, jak my ŭjaŭlajem12

Minčanka raskazała, dzie paznajomicca ź pierśpiektyŭnymi chłopcami ŭ stalicy14

Cichanoŭski nasmažyŭ katlet na fiestyvali «Tutaka»45

Nakolki dakładna možna pradkazać nadvorje na miesiac? I čamu dahetul nie papiaredžvajuć pra tarnada za dzień?5

Źjavicca novaja dziaržava — Novaja Kaledonija3

Zarobak 73 rubli? Na zavodzie patłumačyli, adkul u ich takija vakansii

Francuz pierajechaŭ ź Nicy ŭ Minsk i adkryŭ piakarniu12

U Minsku kupili dom za 3 miljony dalaraŭ. Jon u tym rajonie, dzie žyvie Ejsmant1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Sienatar Hrem anansavaŭ rekordnyja pastaŭki zbroi Ukrainie paśla zaŭtrašniaj zajavy Trampa7

Sienatar Hrem anansavaŭ rekordnyja pastaŭki zbroi Ukrainie paśla zaŭtrašniaj zajavy Trampa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić