U Nacyjanalnym muzei historyi i kultury adkryłasia vystava “słuckich pajasoŭ”.
Na vystavie demanstrujucca šykoŭnyja załata- i srebratkanyja šaŭkovyja pajasy, zbroja, jakaja adpaviadała tym pajasam, partrety stvaralnikaŭ manufaktur pa ŭsioj byłoj Rečy Paspalitaj, što vyrablali pajasy, ludziej, što ich nasili, vobrazy siadzib i pałacaŭ z tvoraŭ Napaleona Ordy. U nievialikaj zali sabrany celny vobraz epochi.
Šlachiecki kuntušovy pojas razam z budynkam ratušy ŭ centry miesta ŭvasablaŭ symbal svabody i kulturnaj tradycyi. Pajasy musili vyjści z užytku razam sa šlachieckim strojem z pryčyny abaviazkovaha pierachodu da dvaranskich kaściumaŭ Rasiejskaj imperyi, dzie isnavaŭ napaŭvajskovy paradak unifikavańnia kaściumaŭ u słužbovuju formu. Ale kuntušovy pojas zanadta značyŭ, kab paprostu źniknuć. Tamu j vyrablalisia paśla pryniaćcia Kanstytucyi 3 traŭnia srebna-zialonyja kuntušovyja pajasy: srebra — vola, zieleń — maj, viasna. Praź niekalki hod, pa zabaronie kuntušovaha stroja, pojas zrabiŭsia symbalem frondy, niepadparadkavańnia. Pajasy rezali na kavałki i vykarystoŭvali paŭtorna ŭ dekaravańni adzieńnia śviataroŭ. Hramada źbirałasia na malitvu ŭ chramie — a pierad joj na śviatarskich ubrańniach zichacieli załatym i siarebranym šytvom znaki svabody.
Vydatnuju ekspazycyju padrychtavali Ŭładzimier Kandraćjeŭ i Iryna Zvaryka.
Vystava pracuje štodnia da 13 śniežnia, aproč sierady, z 11 da 18-j hadziny.
Kamientary