Ci ž maŭčańnie pravasłaŭnych i katalickich jararchaŭ Biełarusi, kali ŭłady dušać Evanhielskuju carkvu, heta spraviadlivaść u dačynieńni da samoha Chrysta?
I, paklikaŭšy ich, zahadali im zusim nie prapaviedavać i nie vučyć u imia Isusa.Ale Piotar i Jan skazali im u adkaz:«Pamiarkujcie, ci spraviadliva jerad Boham — słuchacca vas bolej, čym Boha?»
Dziei Śviatych Apostałaŭ 4:18—19
«Absiah relihijnaje talerancyi našaje dziaržavy niaŭmolna pamianšajecca», — kaža Viačasłaŭ Hančarenka, pastar pratestanckaj supołki «Novaje žyćcio». Na fonie apošnich padziej — likvidacyi ŭładami ažno dźviuch cerkvaŭ, Biełaruskaj evanhielskaj i Evanhielska-refarmackaj, pazbaŭleńnia carkvy «Novaje žyćcio» kultavaha budynku — vykazvańnie pastara vyhladaje davoli pamiarkoŭnym. Mabyć, treba kazać nie pra pamianšeńnie absiahu talerancyi, a pra ŭstojlivuju dyskryminacyju pratestanckich supolnaściaŭ i navat pra najaŭnaść u krainie dobra raspracavanaj stratehii likvidacyi pratestanckich relihijnych tradycyj. Tradycyj, jakim — pryhadajma — pad piaćsot hadoŭ.
Represiŭnyja zachady suprać evanhielistaŭ pačalisia ŭ Biełarusi daŭno. Užo ŭ traŭni 2001 h. biełaruskija evanhielisty źviarnulisia da ŭsich chryścijan z prośbaj ab malitvie, bo ŭ ajčynnych mas-medyja pačalisia napadki na Evanhielskuju carkvu. Niaredka možna było sustreć u dziaržaŭnych ŚMI aznačeńnie «sekta» ŭ dačynieńni da piacidziasiatnikaŭ, časam jany pryraŭnoŭvalisia da satanistaŭ. Try hady tamu ŭłady pačali systematyčny pieraśled udzielnikaŭ malitoŭnych spatkańniaŭ, što arhanizoŭvalisia — ź viadomych pryčyn — u pryvatnych kvaterach. Tak, u krasaviku 2003 h. była aštrafavana pensijanerka Hanna Łukašenia ŭ Baranavičach za toje, što ŭ jaje chacie adbyvalisia nabaženstvy, a praź miesiac aštrafavali za toje samaje invalidku Jaŭhieniju Savaščeniu. «Pravaachoŭniki» niaredka zryvali evanhielskija bohasłužeńni, zapałochvajučy pry hetym ni ŭ čym nie vinavatych viernikaŭ.
Vyšejzhadanyja fakty varta źviazać ź inšymi. Nia tak daŭno, jak pisała «NN», daminikancy arhanizoŭvali histaryčna-archiealahičny letnik. U suviazi z našym vyjezdam u miascovaść Kaniuchi na Vaŭkavyščynie da nas pastupiŭ ad miascovych uładaŭ syhnał: nijakaha prapaviedavańnia, nijakaha spaviadańnia, nijakich publičnych bohasłužeńniaŭ! (Tady mižvoli ŭspłyła ŭ pamiaci replika apostałaŭ Piatra i Jana: «Treba słuchacca bolej Boha, čym vas».) Inšy prykład z ułasnaha dośviedu. U 1998 h. na Haradzienščynie prachodziŭ dziciačy letnik, arhanizavany Katalickaj carkvoj. U peŭny momant ad uładaŭ pastupiŭ zahad vyklučyć z prahramy lubyja relihijnyja mierapryjemstvy — ranišnija malitvy, ružaniec, imšu. U listapadzie 2002 h. dva kataliki — Ihar Zakreŭski i Siarhiej Pieskin — byli aryštavany za publičny pratest suprać novaha zakonu ab relihii, jaki byŭ pryniaty ŭ parlamencie i padpisany prezydentam u kastryčniku 2002 h. Pryhadajma, što hety zakon pryznany Kiestanskim instytutam «najbolš represiŭnym u Eŭropie».
Ale heta ŭsio jašče «kvietački» ŭ paraŭnańni z tym, što ŭčynili ŭłady ŭ dačynieńni da Biełaruskaj aŭtakiefalnaj carkvy ŭ lipieni 2002 h. Tady za dzień da aśviačeńnia carkvy ŭ Pahraničny (Bierastavicki rajon) źjavilisia ŭzbrojenyja milicyjanty, potym prybyli buldozery i całkam razburyli carkvu.
Jak usio heta treba interpretavać? Niama sumnievu, što niadaŭnija represii suprać evanhielistaŭ treba razhladać jak prajavu antychryścijanskaje aryjentacyi biełaruskaha režymu. Jak zaŭvažyŭ adnojčy piacidziasiatnicki biskup-asystent Navum Sachančuk, represii ŭ dačynieńni da roznych kanfesij treba źviazvać bolš z ateistyčnym revanšam, čym ź imknieńniem padtrymać pravasłaŭje. Hetaje mierkavańnie paćvierdziŭ i adzin z ananimnych pravasłaŭnych dziejačaŭ, jaki ŭ interviju «Forum 18» adznačyŭ, što novy relihijny zakon (što dziejničaje z kastryčnika 2002 h.) nasamreč nijak nie skiravany na toje, kab pratežyravać pravasłaŭnuju carkvu Maskoŭskaha patryjarchatu. «Siońnia ateisty kažuć, što hety zakon — suprać sektaŭ, ale nasamreč jany čakajuć tolki taho, kab pačać pieraśledavać kožnaha viernika», — havoryć toj samy pravasłaŭny dziejač.
Takim čynam, usie abmiežavańni svabody sumleńnia treba razhladać jak prajavu «chryścijanafobii» abo navat «chrystafobii», jakaja maje kamunistyčna-saviecki radavod i raz-poraz ažyvaje ŭ dziaržaŭnych strukturach. Heta rudymenty taho samaha vajaŭničaha ateizmu, jaki tak doŭha i nastojliva pustošyŭ ludzkija dušy, pryščaplajučy pryncypy nianaviści — klasavaj, śvietapohladnaj i idealahičnaj. (Vajaŭničy ateizm treba staranna adroźnivać ad śvietapohladnaha ateizmu jak adnaho z mahčymych sposabaŭ śvietarazumieńnia.)
Patryjaršy ekzarch usiaje Biełarusi Fiłaret padčas mižnarodnaj kanferencyi «Chryścijanstva i ŭzajemapraniknieńnie duchoŭnych kaštoŭnaściaŭ u Eŭrapiejskaj supolnaści», što adbyłasia 10 śniežnia 2004 h., skazaŭ: «…iednaść Śviatoje Carkvy źjaŭlajecca chrystacentryčnaj: u centry jaje biezupynna znachodzicca Bohačałaviek, Hospad naš Isus Chrystos, Jaki «ŭčora i siońnia, i davieku Toj samy» (Habrejaŭ 13:8). (…) U siońniašnich umovach asablivuju aktualnaść nabyvaje nia tolki dyjaloh chryścijanskich kanfesij, ale i dyjaloh pradstaŭnikoŭ inšych relihij — tych relihij, jakija vyznajuć Adzinaha Boha Stvaralnika». Vielmi padobnyja razvažańni možna pračytać i ŭ vakolniku Jana Paŭła II «Ut unum sint» (pryśviečany jednaści chryścijan).
U suviazi ź siońniašniaj biadoju evanhielistaŭ varta pastavić pytańnie, nakolki pravasłaŭnyja i kataliki zastajucca viernymi ekumeničnym deklaracyjam. Ci nie źjaŭlajecca maŭčańnie pravasłaŭnych i katalickich jararchaŭ pierad abliččam całkam vidavočnaj niespraviadlivaści ŭ dačynieńni da Evanhielskaj carkvy adnačasova niespraviadlivaściu ŭ adnosinach da samoha Chrysta? Ci nie asprečvaje hetaje maŭčańnie vieru ŭ chrystacentryčny charaktar Śviatoje Carkvy, pra jaki havaryŭ ekzarch Fiłaret, i ci nia hvałcić jano idei «ut unum sint» (chaj buduć adno) Jana Paŭła II? Kali narešcie ekumenizm pierastanie być zbornikam deklaracyj, a stanie nieadłučnym elementam chryścijanskaha žyćcia?
Kamientary