Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary11

Long live The Rolling Stones!

Mik Džahier, akazavajecca, taksama za «Biełaruś — u Eŭropu!» Heta ŭściešvaje. Z błohu Siarhieja Astraŭca.

Pračytaŭ niadaŭna: turfirma arhanizuje pajezdku ŭ Maskvu na kancert Metallica. Ništo sabie, za tysiaču kilametraŭ! Tudy-nazad — dźvie. Treba vielmi-i-vielmi lubić Metallica. U Varšavie vuń Rolling Stones źbirajecca vystupać. I ŭsiaho 250 km, dy nichto nie prapanuje. Ale voś užo i kancert adbyŭsia, i my čytajem, što Mik, akazvajecca, cikavicca padziejami ŭ našaj prykolnaj respublicy i navat za toje, kab jana była svabodnaj dy eŭrapiejskaj. Prosta fantastyka!

I ruka mižvoli ŭklučaje kancert Rolling Stones ažno sarakahadovaha terminu. Lublu słuchać kancerty! Pra isnavańnie Mika Džahiera ja daviedaŭsia krychu paźniej. Škoła ŭ trecim haradku staŭki HSVH, dzie nam padabałasia, što ŭsie chadzili z błakitnymi pahonami, samyja intelihienckija vojski. Kaniešnie, heta — z peŭnym pierabolšańniem. Imia adnaklaśnika nia pamiataju, a mianuška była — Cynia abo Cyńka. Jon prynies u škołu satyryčny časopis “Krokodił”. Redakcyi akazałasia zamała prahulščykaŭ i brakarobaŭ, jakich dazvalałasia krytykavać i vyśmiejvać. Hetym razam krakadził usadziŭ svoj sachor u azadak niebaraki Mika.

Jak ža paździekvalisia savieckija satyryki ź lidera Rolling Stones: maŭlaŭ, małpa-małpaj! Samaje kaštoŭnaje, nadrukavali zdymak śpievaka, z kancertnaha vystupu. Voś kali pačalisia našyja pieršyja razmovy pra zachodniuju muzyku. Bałazie, pasłuchać što-kolečy možna było biez prablemaŭ: navokał była Eŭropa! U domie aficeraŭ tym časam zredku vystupali artysty z Sajuzu: zmročna-surjozny, praźmierna-pafasny, štučna-nienaturalny “patryjatyčny” — i vyhlad, i styl, i śpieŭ. Mastactva dla pensyjaneraŭ.

Lublu videaklipy, źniatyja ŭ Prazie, ich usio bolš. Sami rańni chiba zrabili Inxs. Fajny taksama, dyj tema samoj pieśni R.E.M. — Radio Free Europe 1995-ha. “Rolinhi” u Prazie nieadnojčy vystupali. Mnie navat zamanułasia namalavać u adnym svaim apoviedzie kancert na Staramiescakim placy — u histaryčnaj zabudovie. Kali ja heta rabiŭ, u mianie ŭ hałavie byŭ ichni vystup z novym tady albomam Rivers of Babilon. Nazva mianie pryciahvała, praŭda sami pieśni krychu rasčaravali, chacia kancert u lubym razie fajnaje vidovišča.

Rok-muzyka — heta, zrazumieła, svaboda, mienavita prysmak jaje my adčuvali ŭ svajoj Abrevijatury, dzie svaboda była pad padazreńniem. Enerhija rok-n-rołu patrebna prozie, heta majo ŭnutranaje pierakanańnie. Enerhija taho ž Rolling Stones abo žarść Led Zeppelin. Bo proza — heta taksama pačućcio svabody i tvaja terytoryja ŭnutranaj svabody ŭ nia vielmi svabodnaj krainie.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES39

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp pra «Tamahaŭki»: U nas ich šmat, ale jany patrebnyja nam9

Śmiarotnaść siarod moładzi Uschodniaj Jeŭropy raście nasupierak suśvietnym tendencyjam1

U Miorskim rajonie lekcyi pra siamiejnyja kaštoŭnaści miascovyja načalniki čytali piensijanieram FOTY4

U Kramli raskazali, pra što Tramp havaryŭ z Pucinym2

«Admienim roŭminh, kazali jany. U vyniku admianili internet». Biełarusy raskazali, što ŭ Rasii nie pracuje roŭminh ni A1, ni MTS8

U Zaparožskaj vobłaści zahinuŭ vajenkar «RIA-Novosti» Ivan Zujeŭ10

«Zaraz jaje budzie achoŭvać Siaroža». Boty atrymali novuju mietadyčku pra Cichanoŭskuju12

Tramp pahadziŭsia na jašče adnu sustreču z Pucinym — u Budapiešcie25

Tapuzidzis i Piatrovič stali ŭładalnikami adnaho z najbujniejšych handlovych centraŭ Homiela

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES39

Šrajbman z kalehami prapanavali pakrokavy płan deeskałacyi adnosin Biełarusi i ES

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić