Ułada11

Novy hałoŭny mytnik krainy. Chto taki Juryj Siańko?

Siońnia Alaksandr Łukašenka pryznačyŭ novaha kiraŭnika dziaržaŭnaha Mytnaha kamiteta. Im staŭ 47-hadovy Juryj Siańko.

Aficyjnaja bijahrafija hetaha čałavieka nie strakacić faktami. Navat nie paznačajecca miesca jahonaha naradžeńnia. Pavodle infarmacyi «Našaj Nivy»,

Juryj Siańko pachodzić ź vioski Varonča Karelickaha rajona. Pra hetuju viosku ŭ «Ziamli pad biełymi kryłami» zhadvaŭ Uładzimir Karatkievič, nazyvajučy muziejem pad adkrytym niebam.

Kali cikava bolej daviedacca pra radzimu novaha staršyni Mytnaha kamiteta, to možacie pahladzieć admysłovy vypusk pieradačy «Padarožžy dyletanta» ź Juryjem Žyhamontam.

Viadoma, što Juryj Siańko skončyŭ Hrodienski dziaržaŭny ŭniviersitet imia Janki Kupały, fakultet pravaznaŭstva. Paśla čaho i zastaŭsia na pracy ŭ Hrodnie.

Zajmaŭ roznyja pasady ŭ Hrodienskaj rehijanalnaj mytni. U 35 hadoŭ uznačaliŭ Hrodzienskuju rehijonalnuju mytniu. U 2011 Siańko pieraviali kiraŭnikom Minskaj rehijanalnaj mytni. Praca ŭ Minsku bolš adkaznaja, istotna bolš abjom pracy.

«Chutka, jakasna, z uśmieškaj na tvary», - takija rekamiendacyi svaim kaleham davaŭ Juryj Siańko.

Hrodzienski žurnalist Andrej Pačobut niekalki razoŭ sutykaŭsia ź Juryjem Siańko, kali apošni jašče pracavaŭ u Hrodnie. «Heta byŭ trochu valniejšy čas, tamu jon moh razmaŭlać ź niezaležnymi žurnalistami, tady mnohija mahli sabie heta dazvalać. Za čas jahonaj pracy mnohija supracoŭniki Hrodzienskaj mytni apynulisia ŭ turmie.

Ale Mytny kamitet – heta takaja dziŭnaja struktura, dzie praviny padnačalenych nijak nie adbivajucca na načalstvie. Kali ŭ milicyi, skažam, sadžajuć supracoŭnikaŭ, to heta vyłazić bokam i kiraŭnictvu MUS, a voś u Mytnym kamitecie nie tak».

Pačobut adznačaje, što Mytny kamitet – heta ŭsio ž nie represiŭny orhan, a struktura, jakaja robić usio, kab zarabić bolš hrošaj dziaržavie. Tym nie mienš, ź imiem Siańko źviazanaja adna nie samaja pryhožaja historyja, kali ŭ 2006 hodzie hrodzienskija mytniki, nibyta znajšli narkotyki ŭ aŭtamabili tahačasnaj kiraŭnički Sajuza palakaŭ Anžaliki Borys.

«Ja nie dumaju, što heta rabiłasia pa zahadzie Siańko, - praciahvaje Pačobut. – Adzinaje, što ŭzhadvaju, dyk heta błytanina ŭ jahonych słovach, jakija narkotyki byli znojdzienyja, i aficyjnym paviedamleńniem na hety kont». Darečy, taja sprava nijakaja praciahu nie mieła. I prosta była zakrytaja.

Što tyčycca byłoha kiraŭnika, 61-hadovaha Alaksandra Špileŭskaha, to hety doŭhažychar ŭładnaha alimpa 13 hadoŭ jon uznačalvaŭ Mytny kamitet. Špileŭski vychadziec z KDB.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka

Usie naviny →
Usie naviny

Prajekt «Žyćcio-malina» pryznali ekstremisckim farmavańniem3

Pasoł Biełarusi ŭ Turcyi abvierhnuŭ infarmacyju pra źniknieńnie biełaruski z małym synam

Na ŭschodzie Kitaja adbyŭsia mahutny vybuch na chimičnym zavodzie

Nastaŭnica z zapraŭki ŭ Vilejcy raskazała, čamu pajšła sa škoły6

U Biełarusi dabudavali samy vysoki ŭ krainie panelny dom. I znachodzicca jon nie ŭ Minsku2

Prarasijskija aktyvisty pačali ckavać Juryja Žyhamonta, jaki viarnuŭsia na jutub z «Padarožžami dyletanta»74

«Vychodny ŭ sieradu — heta bomba». Biełarus sam zrabiŭ sabie 4-dzionku — i dzielicca vynikami z kamjunici3

Pamior zasnavalnik Instytuta parłamientaryzmu i pradprymalnictva Aleh Marozaŭ

Eks-prafiesar ekanamičnaha fakulteta Maskoŭskaha ŭniviersiteta skončyŭ žyćcio samahubstvam paśla taho, jak addaŭ machlaram 650 tysiač dalaraŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić