Zdaroŭje

Amierykanskija navukoŭcy raspracavali vakcynu suprać reŭmatoidnaha artrytu

Amierykanskija navukoŭcy raspracavali ekśpierymientalnuju vakcynu suprać reŭmatoidnaha artrytu — balučaha aŭtaimunnaha zachvorvańnia, jakoje na dadzieny momant nie paddajecca lačeńniu. Artykuł z apisańniem apublikavany ŭ časopisie Proceedings of the National Academy of Sciences.

Reŭmatoidny artryt uźnikaje, kali ŭłasnaja imunnaja sistema arhanizma atakuje i razburaje zdarovyja tkanki, u pieršuju čarhu sustavy kiściaŭ, zapiaściaŭ, halonkastupniovych sustavaŭ i kaleniaŭ.

«Niahledziačy na vysokuju raspaŭsiudžanaść, lekaŭ ad hetaha zachvorvańnia niama, i my nie da kanca viedajem, što jaho vyklikaje. Zrešty, heta słušna amal dla ŭsich aŭtaimunnych zachvorvańniaŭ, što abciažarvaje ich lačeńnie abo prafiłaktyku», — pryvodziacca ŭ pres-relizie Univiersiteta Taleda ŭ štacie Ahaja słovy kiraŭnika daśledavańnia doktara Rytu Čakravarci (Ritu Chakravarti), dacenta kaledža miedycyny i navuk ab žyćci.

Čakravarci na praciahu mnohich hadoŭ vyvučała białok pad nazvaj 14-3-3 dzieta i jaho rolu ŭ imunnych patałohijach, uklučajučy anieŭryzmy aorty, a taksama interlejkin-17-cytakin, źviazany z aŭtaimunnymi zachvorvańniami. Daśledčyki vyjavili, što vydaleńnie białku 14-3-3 dzieta z dapamohaj technałohii redahavańnia hienaŭ vyklikaje raźvićcio ciažkaha artrytu ŭ łabaratornych žyvioł.

Hruntujučysia na zdahadcy ab tym, što białok 14-3-3 dzieta abaraniaje ad reŭmatoidnaha artrytu, navukoŭcy raspracavali vakcynu na asnovie ačyščanaha białku, vyhadavanaha ŭ bakteryjalnaj kletcy. U nastupnych ekśpierymientach na žyviołach aŭtary dakazali, što vakcyna spryjaje mocnamu, nieadkładnamu i praciahłamu adkazu z boku pryrodžanaj imunnaj sistemy arhanizma, što zabiaśpiečvaje abaronu ad chvaroby.

«Na naša vialikaje ździŭleńnie, reŭmatoidny artryt całkam źnik u žyvioł, jakija atrymali vakcynu, — kaža Čakravarci. — Kali my zmožam paśpiachova davieści hetuju vakcynu da kliničnych vyprabavańniaŭ, heta budzie revalucyjna».

Akramia padaŭleńnia raźvićcia artrytu, vakcyna taksama značna palepšyła jakaść kostak, što praduhledžvaje dadatkovyja doŭhaterminovyja pieravahi paśla imunizacyi.

U ciapierašni čas reŭmatoidny artryt lečać u asnoŭnym kortykasteroidami, imunadepresantami šyrokaha śpiektru dziejańnia abo bolš novymi bijałahičnymi preparatami, jakija nakiravany na kankretny zapalenčy praces. Choć hetyja terapieŭtyčnyja srodki palahčajuć bol i zapavolvajuć prahresavańnie zachvorvańnia, jany taksama robiać pacyjentaŭ bolš uraźlivymi dla infiekcyj, da taho ž jany časta vielmi darahija.

«U nas zusim inšy padychod. Stratehija na asnovie vakcyny, jak my spadziajomsia, moža nie tolki lačyć, ale i praduchilać reŭmatoidny artryt. Patencyjał tut vielizarny», — adznačaje navukoviec.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada6

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

Padčas urahanu ŭ Mahilovie viecier źnios sabačuju budku razam z sabakam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada6

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić