Ułada11

Stenahrama intervju Miadviedzieva (praciah)

23 listapada prezident Rasii Dźmitryj Miadźviedzieŭ daŭ intervju biełaruskim ŚMI. Na sustreču ŭ rezidencyju ŭ Barvisie pryjechała 14 biełaruskich žurnalistaŭ, jak ź dziaržaŭnych, tak i ź niezaležnych ŚMI. U ich liku byŭ i redaktar NN Andrej Skurko. Padobnaje intervju adbyłosia ŭpieršyniu. Stenahrama hutarki pieradadziena pres-słužbaj Dz. Miadźviedzieva. (Publikujecca pa-rasiejsku. Z pryčyny vialikaha abjomu nie dali rady pierakłaści adrazu.)

Praciah. Hladzi pačatak.

RAKOVSKAJA Ł.P.: Znajetie, vot Vy v svoich poślednich vystuplenijach, i v staťje «Rośsija, vpieried!», i na sjezdie «Jedinoj Rośsii», i v Posłanii Fiedieralnomu Sobraniju, Vy hovorili o modiernizacii Rośsii, modiernizacii ekonomiki i političieskich institutov. Vot čto by Vy posovietovali ili kak Vy viditie v etom smyśle, možiet byť, modiernizaciju i Biełarusi v ramkach Sojuznoho hosudarstva, vot v ramkach našieho sotrudničiestva, dvuch našich stran?

MIEDVIEDIEV D.A.: Vy imiejetie v vidu modiernizaciju političieskich institutov ili čieho-to druhoho?

RAKOVSKAJA Ł.P.: Vy hovorili o modiernizacii i političieskich, i ekonomičieskich institutov. No Vy možietie skazať, zdieś kak by vyčleniť tu časť, kakaja nie budiet sčitaťsia vmiešatielstvom v dieła hosudarstva.

MIEDVIEDIEV D.A.: Na samom diele v etom osnovnoj vopros, potomu čto ja užie Vašiemu kollehie …

RAKOVSKAJA Ł.P.: Ja biez podkovyrok.

MIEDVIEDIEV D.A.: Da-da-da. Vašiemu kollehie otviečał na etot vopros. Ponimajetie, my diejstvitielno dołžny ispolzovať opyt druh druha, absolutno iskrieńnie vam hovoriu i biez tieni ironii. No etot opyt nužno ispolzovať tvorčieski. I to, o čiem ja skazał v staťje «Rośsija, vpieried!», nie možiet połnosťju intiehrirovaťsia na biełorusskuju ili na kakuju-to inuju počvu, potomu čto pri vsiej blizosti našich ekonomik, osobych otnošienijach mieždu lud́mi, s učietom toho, čto my s vami hovorim siejčas na odnom jazykie, massa druhich momientov, vsie-taki Biełaruś — eto Biełaruś, a Rośsija — eto Rośsija. No jeśli čto-to iz toho, čto ja priedłožił, vam pokažietsia intieriesnym, ja budu očień sčastliv. V riadie słučajev diejstvitielno niekotoryje političieskije instituty mohut niepłocho rabotať i v druhich stranach. Vot kolleha žie hovorił v otnošienii śpiecialnoho poriadka nadielenija połnomočijami hubiernatorov. Eto nie biełorusskaja vydumka, eto było sdiełano horazdo rańšie. No vy etot opyt ispolzujetie, i my v kakoj-to momient stali etot opyt ispolzovať. V druhich stranach eto jesť. No eto nie značit, čto my, kohda prinimali eto riešienije, a ono prinimałoś jeŝie Vładimirom Vładimirovičiem Putinym, chotia, nie budu skryvať, ja v tot pieriod rabotał rukovoditielem jeho administracii, i eto było, skažiem, našie takoje obŝieje riešienije: on jeho prinimał, a ja jemu sovietovał, kak staršij sovietnik. No eto označajet, čto my posmotrieli po storonam i priniali dla siebia vot takoje riešienije.

Čto žie kasajetsia modiernizacii, to ja vam iskrieńnie žiełaju sovieršiť mnoho iz toho, čto my sami siebie žiełajem sovieršiť, a imienno pierieviesti ekonomiku na innovacionnyje rielsy, potomu čto vy diełajetie očień mnoho chorošich mašin, bolšoje količiestvo tiechniki. Ja vot niedavno, kohda u vas był, smotrieł i vojennuju tiechniku, i tam častično hraždanskaja tiechnika była priedstavlena. Ona diejstvitielno chorošieho kačiestva v ciełom, no eto vsie-taki priežnieje kačiestvo. I naša tiechnika takaja žie, my nie łučšie. No nam nužno sdiełať tak, čtoby naši kombajny, čtoby našie vooružienije, čtoby naši avtomobili stojali v odnom riadu s łučšimi obrazcami mirovymi. Vot eti piať napravlenij tiechnołohičieskoj modiernizacii našiej strany, kotoryje ja priedłožił v svojem Posłanii, do etoho — v staťje, jeśli vy sdiełajetie kakije-to šahi po etim piati napravlenijam, ja budu očień rad. Ja sčitaju, čto eto budiet točno chorošo i dla Biełarusi, i dla Rośsii. Vot vam — poślednij, i vsio.

SIERIEDIČ I.P.: Iz druhoj opiery. Prošło boleje 10 let pośle posieŝienija iźviestnych biełorusskich politikov Viktora Hončara, Jurija Zacharienko, biźniesmiena Krasovskoho, tieležurnalista Dmitrija Zavadskoho. Skažitie, požałujsta, obraŝaliś li biełorusskije vłasti k Rośsii za pomoŝju v rasśledovanii etich čudoviŝniejšich priestuplenij?

MIEDVIEDIEV D.A.: Vsiakije priestuplenija, sovieršiennyje na tierritorii biełorusskoho hosudarstva, kak i rośsijskoho hosudarstva, dołžny rasśledovaťsia do tiech por, poka nie postavlena točka, nie najdieny vinovnyje ili nie ustanovleno, čto voobŝie proizošło, jeśli etich vinovnych niet v živych ili oni nie mohut byť privlečieny k uhołovnoj otvietstviennosti. Naviernoje, i po etim priestuplenijam dołžna byť postavlena točka. Ja nie znaju, kakije obraŝienija byli do toho, no v moju bytnosť Priezidientom takoho roda obraŝienij ko mnie nie było.

Davajtie poślednij vopros, čtoby nie o priestuplenijach, a o druhom. Požałujsta.

CHODOSOVSKIJ V.V.: My diejstvitielno s ohromnym intieriesom słušali Vašie obraŝienije k Fiedieralnomu Sobraniju, eto diejstvitielno hrandioznaja prohramma, i ostajetsia tolko požiełať Rośsii uśpiešnoho vypołnienija. No my obratili vnimanije na to, čto nie vsie lica kak by v zale śvietiliś otvietnym entuziazmom. Nie sčitajetie li Vy, čto Vy možietie stołknuťsia s kakim-to javnym i niejavnym soprotivlenijem Vašim płanam, na koho budietie diełať stavku voobŝie v etoj hrandioznoj, koniečno, rabotie?

MIEDVIEDIEV D.A.: Spasibo, chorošij vopros na zakusku. Znajetie, u vas pravilno izdanije nazyvajetsia «Biełorusy i rynok», vot eto nado, tolko nie biełorusy, a «rośsijanie i rynok», «rośsijanie i modiernizacija».

Nikohda nie byvajet takich prieobrazovanij, kotoryje by vsiem nraviliś, tohda eto nie prieobrazovanija, a bołtovnia. I to, o čiem ja hovoriu, naviernoje, komu-to kažietsia pravilnym, a kto-to sčitajet, čto diełať etoho nie śledujet, eto piervoje.

Vtoroje. Vsiakoho roda modiernizacija, prieobrazovanija triebujut vnutrieńnieho napriažienija, dopołnitielnoj aktivnosti, no daleko nie vsie k etomu hotovy. Jesť ludi, kotoryje nie chotiat nikakoj aktivnosti. Nado priznaťsia, v etom smyśle činovniki nie samyj pieriedovoj kłass, poetomu oni i činovniki, ich rabota očień važna i uvažajema, no eto kak by odin skład myšlenija. V iźviestnoj stiepieni u činovnika dołžny prisutstvovať ochranitielnyje takije emocii, on dołžien byť razumnym konsiervatorom, no eto nie značit, čto on nie dołžien mieniaťsia. Horazdo bystrieje mieniajutsia priedprinimatieli, poetomu oni i priedprinimatieli. Budut problemy, nikakich somnienij niet. Budut ludi, kotoryje budut imitirovať modiernizaciju, ničieho nie diełaja. Budut raporty o tom, čto my otmodiernizirovali takoje-to količiestvo otraślej, prosim razdať nahrady. No dla etoho jesť pravitielstvo, jesť administracija, kotoraja za etim dołžna ślediť.

V lubom słučaje, dvihaťsia vpieried nieobchodimo. I jeśli dumať o tiech priepiatstvijach i pomiechach, s kotorymi budieš stałkivaťsia pri proviedienii tiech ili inych rieform, prieobrazovanij, łučšie voobŝie ničieho nie diełať. Poetomu eto, znajetie, riešienije priniato i nužno jeho riealizovyvať, dvihaťsia vpieried. Tolko tohda budiet uśpiech.

Ja v etom płanie i vam, v dannom słučaje, hraždanam Biełarusi, vsiem, kto zdieś prisutstvujet, rukovodstvu, priezidientu Biełarusi žiełaju uśpiechov, iskrieńnie žiełaju i v sovieršienstvovanii vašiej ekonomičieskoj sistiemy, proviedienii nieobchodimych prieobrazovanij, i v sovieršienstvovanii političieskoj sistiemy. V etom słučaje, ja uvierien, i u vas, i u nas budiet očień chorošieje buduŝieje.

Spasibo vam za eto obŝienije.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju1

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Usie naviny →
Usie naviny

Kavaleŭski patłumačyŭ, za jaki dyjałoh pamiž hramadstvam i ŭładami jon vystupaje13

Duda praśviaciŭ Zialenskaha adnosna Vałynskaj trahiedyi. Toj pra jaje nie viedaŭ18

Voś jak vyhladaje pavaleny buraj les pad Mahilovam z vyšyni ptušynaha palotu FOTAFAKT1

U Minsku i vakolicach hrad z paŭjajka i vialiki patop VIDEA2

Ksienija Łuckina: «Usio my rabili pravilna, kali dahetul Łukašenka i prapahandysty biaskonca ŭspaminajuć»5

Niezvyčajnaja kašula Łukašenki — vyrab biełaruskaha lehprama FOTA24

Cichanoŭski raskazaŭ, što treba było rabić u žniŭni 2020-ha84

Bieraściejec za dzieviać hadoŭ pryvodziŭ na hienietyčnuju ekśpiertyzu šaściarych dziaciej

«Majem adnu važnuju začepku». Rasśledavalniki praciahvajuć pošuk Mielnikavaj6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju1

Stała viadoma, pa jakim miechaniźmie śpisvalisia hrošy z bankaŭskich kartak biełarusaŭ padčas maštabnaha zboju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić