Kino33

Jakim stanie śviet, kali kožny atrymaje bazavy dachod, a rucinnuju pracu budzie vykonvać štučny intelekt? Adkazy šukaje film «Paśla pracy»

Film apisvaje žyćcio zusim roznych ludziej: adny pracujuć pa 14 hadzin štodnia, a inšyja ŭvieś čas «šukajuć siabie». U XXI stahodździ, kali pieraasensoŭvajecca zaniataść chatnich haspadyń, a na dalahladzie majačyć revalucyja štučnaha intelektu, samo paniaćcie pracy razburajecca. Što hetaje słova značyć siońnia i što budzie aznačać zaŭtra?

After Work Gandini
Kadr ź filma «Paśla pracy» (After work). Fota: fiestyval CPH:DOX

Dziela filma, premjera jakoha adbyłasia sioleta na kinafiestyvali ŭ Kapienhahienie, italjanska-šviedski režysior Eryk Handzini abjeździŭ uvieś śviet — ad Kuviejta i Karei da ZŠA i Jeŭropy.

Jak pakazvajuć jaho bolš rannija kinaraboty, naprykład, «Liški. Ich teraryzujuć, kab jany stali spažyŭcami» abo sapraŭdny chit — «Videakratyja» — pra italjanskaje telebačańnie i jaho ŭpłyŭ na kulturu i palityku, Handzini viedaje, jak zrabić pryvabny, zajmalny dakumientalny film na aktualnuju temu, — jon dadaje ŭ jaho humar i vostraje bačańnie.

Pa słovach režysiora, adnoj z krynic natchnieńnia dla stvareńnia filma «Paśla pracy» stali daśledavańni šviedskaha sacyjołaha Rołanda Paŭlsiena pra ideałohiju pracy, jakaja sychodzić karaniami ŭ paniaćcie pracoŭnaj etyki, raspracavanaje kala 350 hadoŭ tamu, piša ahladalnica Liz Piedersen.

Film daśleduje temu ŭ takich roznych krainach, jak Italija, Kuviejt, ZŠA i Paŭdniovaja Kareja, praź intervju z ekśpiertami, aficyjnymi asobami i zvyčajnymi ludźmi, a taksama z abranymi cytatami z zapisaŭ Noama Chomskaha, Janisa Varufakisa, Juvala Noja Charary i Iłana Maska.

Stužka pačynajecca z Paŭdniovaj Karei, dzie ŭrad vyrašyŭ uvieści čas «vyklučeńnia PK» — vyklučać usie ofisnyja kampjutary a 6-j viečara ŭ sprobie źmianić zvyčki vielmi stomlenych ludziej. Bo dla mnohich 14-hadzinny pracoŭny dzień staŭ normaj i sposabam vyklikać da siabie pavahu.

Apantanaść pracaj nazirajecca i ŭ ZŠA, dzie rabotniki admaŭlajucca ad bolš čym 500 miljonaŭ hadzin adpačynku štohod, bajučysia stracić pracu.

Miž tym robaty ŭžo hatovyja ŭziać na siabie bolšuju častku zadač, što vykonvajucca ludźmi, i heta spraviadliva vyklikaje aściarohi ŭ hramadstvie. Aŭtamatyzacyja zaŭsiody pužała ludziej — varta ŭspomnić łudytaŭ u XVIII i XIX stahodździach, jakija raźbivali mašyny, bo jany, na dumku hetych ludziej, adbirali ŭ ich pracu.

After Work Gandini
Adzin z hałoŭnych hierojaŭ filma «Paśla pracy» (After work). Fota: Frederyk Viencel

Kali pieršaja pałova filma raspaviadaje pra toje, jak pracujuć ludzi ŭ roznych krainach, to druhaja pryśviečanaja tym, chto nie pracuje.

U takich krainach, jak Italija ci Kuviejt, šmat ludziej, jakija nie zaniatyja ni pracaj, ni vučobaj. Tady jak mihranty ŭ hetych krainach vykonvajuć nizkaapłatnuju pracu va ŭmovach, blizkich da rabstva, mnohija maładyja ludzi žyvuć za košt baćkoŭ i doŭha-doŭha šukajuć svajo pryznačeńnie. Asabliva heta raspaŭjudžana ŭ Paŭdniovaj Jeŭropie.

Syn arystakratyčnaha italjanca, jaki ni dnia nie pracavaŭ i zajmaŭsia tolki tym, što jaho zachaplaje, — końmi i pryhožymi žančynami, apisvaje zadavalnieńnie, jakoje atrymlivaje ad sadoŭnictva. Ale stužka nie maje na mecie ź jaho paśmiajacca, u niejkim sensie jana navat prapanoŭvaje pavučycca ŭ takoha hieroja — prynamsi, jak prymać rašeńni nakont taho, čamu pryśviačać svoj čas.

Film taksama zadajecca pytańniem, jakoj moža być budučynia biez pracy, kali b paŭsiul staŭ mahčymy biezumoŭny bazavy dachod. Kali praca — heta toje, praz što my siabie vyznačajem, to jak my budziem siabie vyznačać u takich abstavinach? Mnohija z hierojaŭ vykazvajuć aściarohi, što heta moža stvaryć pakaleńnie «sapsavanych i biezadkaznych» ludziej, jakija adstupiać, kali ŭbačać pieršuju ž pieraškodu.

Režysior nie zajaŭlaje, što daje jakija-niebudź adkazy, jon, chutčej, pravakuje razvahi. A nad pytańniem «Što b vy rabili, kali b vam nie treba było pracavać?» kožny hladač ź vialikaj dolaj imaviernaści pačnie razvažać paśla prahladu.

Čytajcie jašče:

Bolš za ŭsio ad raźvićcia štučnaha intelektu paciarpiać rabotniki razumovaj pracy — analityki

Jak šukać pracu ŭ 44 hady

Što takoje aktyŭnaje siadzieńnie? Kali rabić tak, siadziačaja praca budzie nie takoj škodnaj

Dzieviać hałoŭnych kinastužak hetaha leta

Kamientary3

  • Kazik
    15.07.2023
    I dzie jaho pahladzieć?
  • Gorliwy Litwin
    15.07.2023
    bazavy dachod daduć tolki tym, chto maje vysoki sacyjalny kapitał. Chto całkam publična padzialaje aktualnyja hramadskija daktryny - naprykład, transhiendernaść dziaciej, zialonuju ekanomiku, školnyja strajki imia Hrety i ŭsio inšaje pieradavoje humanitarnaje. A chto nie pryznaje - adpaviedna budzie išačyć pa 14 hadzin. Heta na zachodnim polusy. I dumaju, što na jeŭrazijskim budzie niešta padobnaje, tolki z azijackaj śpiecyfikaj. Bo kali realnaj prcy na ŭsich nie chapaje, u suviazi z vysokaj pradukcyjnaściu, čamu b nie zahruzić joj kankretna palityčnych złačyncaŭ? u kožnaj paradyhmie jany svaje
  • Za Svabodu!
    15.07.2023
    Kaliści i piensii i adpačynki za košt pracaŭcy byli ŭ navinku. A zaraz heta norma. Tak budzie i z bazavym dachodam. Pryvabnyja ŭmovu dla raźvićcia biźniesu dazvalajuć heta zrabić. Sacyjalna aryjentavany kapitalizm i libieralnaja demakratyja.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: rtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: rtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Vieteranu z Hrodna 97 hadoŭ — u 1945-m achoŭvaŭ most pad Nižnim Noŭharadam, a paśla vajny zmahaŭsia z «banderaŭcami»19

Anarchistu ŭ Rasii dali 16 hadoŭ za padpał vajenkamata. Jon źbieh u Biškiek, jaho złavili i departavali

Brusel płanuje skaracić dyppiersanał u Biełarusi11

Čarhovy biełaruski trenier uznačaliŭ kiprski «Arys»

Kolki šenhienskich viz atrymali biełarusy ŭ 2024 hodzie i jakija krainy ich čaściej vydajuć?9

Adzinaccać hadoŭ Łukašenka raźvivaje harady-spadarožniki. Pakul atrymlivajecca nie vielmi

U ES uzhadnili admienu štampaŭ na miažy Šenhienu1

Ludzi ŭ šoku ad taho, kolki kaštuje vosiem dzion płyć pa rekach Paleśsia na ciepłachodzie «Biełaja Ruś»13

Biełarus znajšoŭ na nabytym učastku dziŭnyja rečy na vypadak apakalipsisu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: rtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Navukoviec raspavioŭ pra hieałahičnyja zahadki Biełarusi: rtuć ź ziamli i kratar ad padzieńnia mietearyta, jaki źniščyŭ usio žyvoje ŭ radyusie tysiač kiłamietraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić