Słova «zmahar», jakoje źjaviłasia praz patrebu ŭ novaj terminałohii pry kamunistach, było adnolkava ŭspryniata ŭsimi palityčnymi łahierami i nasiła vyklučna pazityŭny sens. Zmaharami nazyvali vybitnych savieckich dziejačaŭ i piśmieńnikaŭ, hetaje imia nadavali hazietam, arcielam, kałhasam i pomnikam, ale pry Łukašenku jano stała instrumientam dyskredytacyi nacyjanalnych sił.

Paśla Kastryčnickaj revalucyi novyja palityčnyja i ideałahičnyja realii patrabavali novaj leksiki. Balšaviki chacieli, kab kožny hramadzianin staŭ aktyŭnym «borcom» za kamunizm, ale jak heta skazać pa-biełarusku, było niezrazumieła. Byli słovy bicca, zmahacca i barocca, ale adpaviedny hetym słovam i novym realijam nazoŭnik treba było jašče prydumać.
Słova «zmahar», vidać, było prydumanaje Vacłavam Łastoŭskim, jaki byŭ vielmi praduktyŭnym na nivie słovastvareńnia ŭ 1920-ja hady. Prynamsi adnoj ź pieršych krynic, dzie možna adšukać hetaje słova, byŭ jahony Padručny rasijska-kryŭski (biełaruski) słoŭnik, jaki byŭ vydadzieny ŭ 1924 hodzie i jaki byŭ raskrytykavany kalehami-movaznaŭcami za źmiašańnie aŭtaram biełaruskaj movy z ułasnymi navatvorami.

«BORIEC m. zmahar, zmahańnie; baraćbit, dužbit. Zmaharna, pabiedna, daścihajučy pabiedu zmahańniem. Napierad, zmaharna napierad da voli ciarebiačy trop.» — pisaŭ Łastoŭski ŭ svaim słoŭniku.
U Biełaruska-rasijskim słoŭniku, składzienym u 1925 hodzie Mikołam Bajkovym i Ściapanam Niekraševičam, jaki siarod inšych žorstka krytykavaŭ słoŭnik Łastoŭskaha, słova «boriec» było pierakładziena jak 'baraćbit', 'zmahańnik', 'zmahar'.
U 1934 hodzie, užo paśla taho, jak Łastoŭski, Niekraševič i ćviet biełaruskaj navukovaj intelihiencyi byli represavanyja pa sfalsifikavanaj spravie «Sajuza vyzvaleńnia Biełarusi», sakratar Centralnaha biuro krajaznaŭstva Ivan Špileŭski ŭ svaim narysie pisaŭ, što nacdemy paŭvodzili zamiest ahulnapryznanych i internacyjanalnych sacyjalistyčnych terminaŭ navatvory: «proletaryjat» — 'biaschatnik, babyl'; «kommunizm» — 'hramadziejstva'; «propahandist» — 'pašyrščyk'; «rievolucija» — 'piarozryń' i h. d.
Usie hetyja słoŭcy, viadoma, nie pieražyli 1920-ja hady, kali byli prydumanyja, kab zakryć łakuny biez pramych zapazyčańniaŭ ź inšych moŭ, a voś zmahar niejak zastaŭsia pa-za ŭvahaj i praciahnuŭ aktyŭna pašyracca ŭ savieckaj Biełarusi.
Moža być, jaho nie zaŭvažyli tamu, što vyhladaŭ jon całkam naturalna: pavodle dziejnaj u biełaruskaj movie słovaŭtvaralnaj madeli, kali brałasia asnova dziejasłova (abo nazoŭnika) i dadavaŭsia sufiks -ar, jak pisar, drukar, myślar.

Tak u kancy 1931 hoda hazieta «Hołas sielanina», orhan Jelskaha rajkama KP(b)B i rajsavieta, źmianiła nazvu na «Bolševicki zmahar».
Z kanca 1930 hoda taksama vychodziŭ orhan Biahomlskaha rajkama KP(b) Biełarusi i vykankama, hazieta «Kałhasny zmahar», nazva jakoj była źmieniena na «Saviecki patryjot» tolki ŭ 1938 hodzie.
U 1930—1935 hadach biełaruskija kamunisty vydavali dla moładzi Zachodniaj Biełarusi nielehalnuju hazietu «Małady zmahar».

Mnostva prykładaŭ užyvańnia hetaha termina i ŭ savieckaj biełaruskaj litaratury:
«zmahary suprać fašyzmu — partyzany»
«[Sierho Ardžanikidze] zmahar za komunistyčnaje budučaje naroda»,
«[Jakub Kołas] pałymiany zmahar za intaresy pracoŭnaha ludu»,
«Vialiki zmahar za ščaście narodaŭ [Kołas pra Horkaha]»,
«zmahar za Savieckuju ŭładu»,
«zmahar za roŭnaść miž ludźmi»,
«Zmahar za narodnuju spravu»,
«zmahar — kamsamolec»,
«niepachisny zmahar za narodnuju spravu [Taras Šaŭčenka]»,
«pałymiany zmahar za partyjnaść [Dziamjan Biedny]»,
«śviadomy hramadzianin, zmahar za narodnyja pravy [Nastaŭnik u razumieńni Ja. Kołasa]»,
«niastomny zmahar za mir i biaśpieku narodaŭ [Leanid Brežnieŭ]»,
«Vialiki zmahar… Zaniaŭ svajo miesca Ŭ radach zmaharoŭ [Piatro Hlebka pra Lenina]».

Jak bačna, termin «zmahar» nie mieŭ niehatyŭnaj kanatacyi ŭ biełaruskich kamunistaŭ i za savieckim časam užyvaŭsia vyklučna z stanoŭčym sensam. Zmaharom moh być toj, chto zmahajecca za niešta pazityŭnaje. Adnym i tym ža terminam siabie nazyvali i kamunisty, i nacyjanalisty.

Darečy, toj samy Mikoła Bajkoŭ, jaki prachodziŭ pa toj ža spravie, što Łastoŭski i Niekraševič, ale paźbieh fizičnaj raspravy, u čas vajny pracavaŭ u redakcyi akupacyjnaha časopisa z nazvaj «Małady zmahar», jakaja dakładna paŭtaraje nazvu davajennaj haziety biełaruskich kamunistaŭ.
Hety fakt nijak nie sapsavaŭ reputacyju słova.
Paśla vajny źjaŭlajucca kałhasy z nazvaj «Zmahar». Pomniki «zmaharam za ŭładu Savietaŭ» staviacca ŭ 1967 hodzie ŭ Babrujsku, u 1982 hodzie — u centry Mahilova (praŭda, bolš jon viadomy, jak «Aksana, jakaja biažyć z Łaŭsana»).

«Vieści Akademii navuk BSSR: Sieryja hramadskich navuk» za 1988 pisali, raźbirajučy paru «zmahar — zmahaniec», što stylistyčna abodva słovy niejtralnyja, ale leksiema zmahar bolš ułaściva sučasnamu ŭžyvańniu.
«Zmahar — słova, jakoje ciaham usiaho XX stahodździa łunaje ŭ biełaruskim pavietry i nie znachodzić sabie prytułku. My dapasoŭvajem jaho da roznych proźviščaŭ, stavim jaho pobač z sapraŭdnymi patryjotami, ale, jak tolki navažvajemsia pieranieści heta na papieru, zmahar źnikaje. Inšaja sprava — množny lik: zmahary», — pisaŭ u «Słoŭniku Svabody» biełaruski bard Siaržuk Sokałaŭ-Vojuš.
I sapraŭdy, režym Alaksandra Łukašenki pieratvaraje hetuju nazvu ŭ ideałahičnaje kliše dla svaich praciŭnikaŭ, jakija zmahajucca suprać jaho, pieratvarajučy jaho ŭ ździeklivaje i pahardlivaje, a paśla 2020 hoda słova stanovicca ledź nie sinonimam «vorahaŭ naroda», «ekstremistaŭ» i «terarystaŭ».

Termin šyroka ŭžyvajecca navat u ruskamoŭnych pramovach čynoŭnikaŭ i materyjałach dziaržaŭnych vydańniaŭ, jaho padchapili i prarasijskija siły. Hetaje słova, prasiaknutaje siłaj zmahańnia, całkam vycieśniła ź leksikonu Łukašenki i jaho atačeńnia bolš łahodnaje kliše «śviadomyja».
Biełaruski režym pakazvaje ŭnikalnuju zdolnaść pieratvarać stanoŭčyja paniaćci ŭ instrumienty dyskredytacyi — i adnačasova demanstratyŭna hanarycca tym, što va ŭsim śviecie ličycca niehatyŭnym, naprykład, «dyktaturaj».
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary