Śviet44

U Karelii na miescy masavych rastrełaŭ stalinskich časoŭ ustalujuć pomnik achviaram «finskaj akupacyi»

Na terytoryi miemaryjalnych mohiłak Sandarmoch u Karelii pastaviać stełu z nadpisam «Achviaram represij 1937-1939 hadoŭ i achviaram finskaj akupacyi časoŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny». Pra heta sa spasyłkaj na svaje krynicy paviedamiła deputat zaksabrańnia Respubliki Karelija Emilija Słabunova, piša «Važnyje istorii».

Sandarmoch — adno z samych vialikich pachavańniaŭ achviar masavych stalinskich represij 1937-1938 hadoŭ. Fota: SOTA

«Taki nadpis nie adpaviadaje ŭstalavanamu dziaržaŭnymi dakumientami statutu abjekta, jaki padlahaje dziaržachovie. Heta supiarečyć histaryčnaj praŭdzie»,

— zajaviła palityk. Jana dadała, što nakiravała zapyt u prakuraturu z prośbaj pravieści pravierku.

Ab tym, što ŭrad Karelii płanuje vyłučyć 25,5 młn rasijskich rubloŭ na «dobraŭparadkavańnie» miemaryjała, stała viadoma ŭ kancy 2022 hoda. Pry hetym, srodki vydzialalisia nie ź biudžetu respubliki. «Apynułasia, što heta srodki niejkaha hranta, atrymanaha kiraŭnikom Respubliki Karelija za dasiahnieńnie niejkich pakazčykaŭ», — pisała Słabunova.

Pa słovach deputata, na praciahu hoda čynoŭniki pad roznymi nahodami admaŭlalisia dać joj dostup da prajektu rekanstrukcyi.

U adkazach na zapyty jany śćviardžali, što havorka idzie ab pašyreńni parkoŭki i ŭstalavańni łavaŭ.

Sandarmoch — adno z samych vialikich pachavańniaŭ achviar masavych stalinskich represij 1937-1938 hadoŭ. Rasstrelny palihon byŭ znojdzieny ŭ 1997 hodzie historykam Juryjem Dźmitryjevym.

Svajo «rasśledavańnie» padziej u Sandarmochu ŭ 2018-m hodzie arhanizavali aktyvisty ŭznačalenaha Uładzimiram Miedynskim Rasijskaha vajenna-histaryčnaha tavarystva. Jany zajavili, što va ŭročyščy pachavany viaźni finskich łahieraŭ.

U apošni čas adnosiny pamiž Finlandyjaj i Rasijaj rezka pahoršylisia. Finlandyja stała členam NATA 4 krasavika 2023 hoda. Kraina padała zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ Paŭnočnaatłantyčny aljans paśla poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia va Ukrainu ŭ lutym 2022 hoda. Da hetaha Finlandyja zachoŭvała niejtralny status.

Praz heta rasijski prezident Uładzimir Pucin paabiacaŭ krainie prablemy. 

Ciapier praź mihrancki kryzis Finlandyja zakryła pamiežnyja pierachody z Rasijaj.

Kamientary4

  • Tomašek
    20.12.2023
    Finy viartali svajo u 1941 hodzie!!!
  • Janka
    20.12.2023
    Typovaja ekspłuatacyja pamiaci zahinułych. Sproba padmianić pamiać ab achviarach kamunizmu albo rasiejskaha kałanijalizmu (jak heta adbyłosia sa škołaj imia Kalinoŭskaha) pamiaćciu ab achviarach nacyzmu albo ŭvohule mitami saviecaj prapahandy. Vaiŭsich vypadkach heta zvyčajny ździek.
  • fin
    20.12.2023
    Tomaszek


Ciapier čytajuć

Cichanoŭski — biełarusam: «Kali vy čakali znak, to voś jon». Prajšła pres-kanfierencyja z vyzvalenymi palitviaźniami

Usie naviny →
Usie naviny

Z čym Kiełah paraŭnaŭ Pałac niezaležnaści Łukašenki?9

«Pabačyŭ šmat kryvi». Siabar 43-hadovaha Źmitra Kaśpiaroviča raskazaŭ, jak znajšoŭ jaho cieła3

Vyzvalenyja hramadzianie Łatvii — Jurys Hanińš i Dźmitryjs Michajłaŭs

Pieramovy Łukašenki i Kiełaha pačalisia jašče ŭčora. Ejsmant raskazała detali6

Natalla Ejsmant prakamientavała vyzvaleńnie viaźniaŭ na prośbu ZŠA. Asobna — pra Cichanoŭskaha19

Praŭładny analityk Špakoŭski sprabuje patłumačyć, što chacieŭ Łukašenka ad ZŠA13

Vykładčyca Natalla Dulina: Ja kateharyčna admoviłasia pisać prašeńnie ab pamiłavańni. I ja b była rada, kali b vyvieźli kahości inšaha18

«Na hałovach — miaški». Eks-palitviazień Karniej, jakoha vyzvalili razam ź Cichanoŭskim, raspavioŭ, jak heta było6

Siarod vyzvalenych u Biełarusi — troje polskich hramadzian2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭski — biełarusam: «Kali vy čakali znak, to voś jon». Prajšła pres-kanfierencyja z vyzvalenymi palitviaźniami53

Cichanoŭski — biełarusam: «Kali vy čakali znak, to voś jon». Prajšła pres-kanfierencyja z vyzvalenymi palitviaźniami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić