Zdaroŭje88

Navukoŭcy znajšli ŭ sercy «mini-mozh». Što heta aznačaje?

Dahetul ličyłasia, što bićcio serca kantralujecca vyklučna niervovaj sistemaj čałavieka praź sihnały ad hałaŭnoha mozhu. Ale novaje adkryćcio moža kardynalna źmianić ujaŭleńnie suśvietnaj navukovaj supolnaści ab pracy čałaviečaha serca.

Ilustracyjny malunak, stvorany z dapamohaj štučnaha intelektu

Kamanda šviedskich navukoŭcaŭ z Karalinskaha instytuta z dapamohaj najnoŭšych mietadaŭ hienomnaj i niejrafizijałahičnaj vizualizacyi vyjaviła, što niervovaja sistema serca našmat bolš składanaja, čym ličyłasia raniej.

U serca jość niejronnaja sietka, ubudavanaja ŭ pavierchnievyja płasty jaje ścienak. Dahetul hetaja sietka ličyłasia prostaj strukturaj, jakaja pieradaje sihnały ad hałaŭnoha mozhu. Ciapier navukoŭcy dziakujučy najnoŭšym mietadam hienomnaj i niejrafizijałahičnaj vizualizacyi zmahli ŭbačyć detalovuju strukturu niejronnaj sietki serca i pryjšli da vysnovy, što jana pa składanaści vielmi nahadvaje mini-viersiju hałaŭnoha mozha i aŭtanomna kiruje žyćciova važnymi funkcyjami arhanizma čałavieka.

Ekśpierymienty pakazali, što «mini-mozh» serca hulaje klučavuju rolu ŭ kantroli za sercabićciom, padobna da taho, jak hałaŭny mozh rehuluje ruch i dychańnie čałavieka. Daśledčyki vyjavili niekalki typaŭ niejronaŭ u sercy, kožny ź jakich vykonvaje roznyja funkcyi. Adzin z typaŭ niepasredna adkazvaje za rehulacyju sardečnaha rytmu, jaho adaptacyju da fizičnaj aktyŭnaści, stresaŭ i inšych źmienaŭ u arhaniźmie.

«Zdolnaść serca samastojna kantralavać peŭnyja aśpiekty svajoj pracy moža źmianić padychody da lačeńnia i dyjahnostyki zachvorvańniaŭ. Heta adkryvaje novaje pole dla vyvučeńnia ŭ miedycynie i navucy», — havorycca ŭ artykule navukoŭcaŭ.

Na dumku daśledčykaŭ, nastupnym etapam stanie vyvučeńnie taho, jak hetaja sistema ŭzajemadziejničaje z hałaŭnym mozham i niervovymi centrami arhanizma. Zrazumieńnie hetych miechanizmaŭ moža dapamahčy lepš zrazumieć i praduchilić zachvorvańni, źviazanyja sa zbojami ŭ pracy serca.

Šviedskaje daśledavańnie nie tolki adkryvaje novyja haryzonty ŭ navucy, ale i vyklikaje bolš šyrokija razvahi pra ŭzajemasuviaź unutranych sistem čałavieka. Serca, jakoje doŭhi čas ličyłasia vyklučna orhanam, padparadkavanym mozhu, ciapier bačycca bolš składanaj sistemaj, zdolnaj da aŭtanomnaj pracy i samarehulacyi.

Kamientary8

  • Riedakcii
    15.12.2024
    Riebiata, ja ponimaju, čto vy pod vpiečatlenijem, kak lehko vy možietie hienierirovať izobražienija, kotoryje kažutsia vam krasivymi i profieśsionalno vyhladiaŝami (luboj śpiecialist-illustrator, v tom čiśle zanimajuŝijsia hienieracijami, skažiet, čto riezultat ubohij, už povieŕtie). No vstavlať ai-hienieracii v naučnyje staťji - eto praviło durnoho tona. Kak i v novostnyje staťji, illustrirujuŝije riealno proischodivšije sobytija (pouhlitie, naprimier, praviła fotobankov po ispolzovaniju ai v editorial). Nu skolko ž možno. Snačała eto, potom možno na faktčiekinhie sekonomiť radi bystroty podači. Tak možno i v niechtu prievratiťsia.
  • Žvir
    15.12.2024
    Ja ž kazaŭ, a mnie adkazvali, što kachańnie heta chimija ŭ hałavie, a nie pamknieńni serca... Vo vam! Ciapier jasna, čamu ludzi kažuć: "serca padkazała". Ciapier jasna, dzie žyvie duša.
  • Lekar
    15.12.2024
    "Daśledavalniki" adkryli aŭtanomnuju niervovuju sistemu, jakuju prachodziać usie studenty na pieršych kursach mieduniviersitetu. Šnobieleŭskuju premiju im!

Ciapier čytajuć

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Usie naviny →
Usie naviny

Anarchistu ŭ Rasii dali 16 hadoŭ za padpał vajenkamata. Jon źbieh u Biškiek, jaho złavili i departavali

Brusel płanuje skaracić dyppiersanał u Biełarusi11

Čarhovy biełaruski trenier uznačaliŭ kiprski «Arys»

Kolki šenhienskich viz atrymali biełarusy ŭ 2024 hodzie i jakija krainy ich čaściej vydajuć?9

Adzinaccać hadoŭ Łukašenka raźvivaje harady-spadarožniki. Pakul atrymlivajecca nie vielmi

U ES uzhadnili admienu štampaŭ na miažy Šenhienu1

Ludzi ŭ šoku ad taho, kolki kaštuje vosiem dzion płyć pa rekach Paleśsia na ciepłachodzie «Biełaja Ruś»13

Biełarus znajšoŭ na nabytym učastku dziŭnyja rečy na vypadak apakalipsisu1

«Šykoŭny restaran №1». Jak vyhladaje abnoŭlenaja stałovaja harvykankama ŭ Breście5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»7

Pamior palitviazień Valancin Štermier. «Ledź chadziŭ paśla insultu — a jaho kinuli ŭ ŠIZA»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić