Hramadstva1717

U minskich škołach zabaranili nie tolki Santu i zamiežnyja chity, ale i kaladnyja pieśni

Rasparadžeńnie ad kiraŭnictva horada z zabaronaj vykarystoŭvać ich padčas śviatočnych mierapryjemstvaŭ atrymali kłasnyja kiraŭniki staličnych škoł.

Dzied Maroz u aficerskim kažuchu, šapcy-vušancy i z partupiejaj. Fota: BiełTA

Pra heta paviedamlaje «Jeŭraradyjo».

Pry hetym rekamiendujecca rabić akcent na biełaruskich tradycyjach, ale nie ŭdakładniajecca, što čynoŭniki majuć na ŭvazie.

U paviedamleńni nie paznačana data rassyłki dakumienta ŭ minskija škoły, a taksama jaho aŭtarstva. «Jeŭraradyjo» pryvodzić poŭny tekst paviedamleńnia, atrymanaha nastaŭnikami (styl i arfahrafija aryhinała zachavanyja):

«Uvažajemyje kłassnyje rukovoditieli, rasporiažienije rukovodstva horoda:
na utrieńnikach, muzykalnych mieroprijatijach, korporativach ZAPRIEŜIEN SANTA KŁAUS, roždiestvienskije i anhłojazyčnyje pieśni (tipo Jingle Bells)
ISPOLZUJEM: naši iźviestnyje pieśni i našich skazočnych piersonažiej.
Akcient na biełorusskije tradicii. 
Tožie samoje kasajetsia i novohodnich ukrašienij!!!! 
Takžie prosim obratiť vnimanije na orhanizaciju vyjezdnych novohodnich i roždiestvienskich mieroprijatij i ekskursij. Vsie płanirujemyje vyjezdy i ekskursii tolko čieriez sohłasovanije so mnoj libo diriektorom.
Primitie eto, požałujsta, k śviedieniju».

Źviartaje na siabie ŭvahu toje, što ŭ tekście paviedamleńnia havorycca nie tolki pra zabaronu anhłamoŭnych pieśniaŭ, ale ŭsich kaladnych. Mahčyma, heta adbyłosia praź niepiśmiennaść aŭtaraŭ paviedamleńnia, jakija faktyčna zabaranili chryścijanski składnik u zimovych śviatach. Tady pad biełaruskimi tradycyjami, vidać, majuć na ŭvazie jazyčnickaha Ziuziu i ruskich Dzieda Maroza dy Śniahurku. 

Nahadajem, raniej Minharvykankam nakiravaŭ u staličnyja arhanizacyi handlu i hramadskaha charčavańnia ŭkazańni adnosna navahodnich upryhažeńniaŭ. Ciapier u dekory vitajucca vyklučna «elemienty słavianskaha pachodžańnia». Taksama paviedamlałasia, što minskija arhanizacyi handlu i hramadskaha charčavańnia atrymali ad miascovych uładaŭ ukazańni nakont afarmleńnia navahodnich upryhažeńniaŭ. 

Kamientary17

  • Siaržuk
    29.12.2024
    Nazva artykułu - klikbejt
  • Štolc
    29.12.2024
    Čto na eto jazyčiestvo skažut bohomierzkije Fiedor i Vieniamin?
  • Mičurin
    29.12.2024
    Pusť zaprieŝajut, tiem samym vyzyvaja u dietišiek ottoržienije nie tolko k škole, no i v ciełom ko vsiemu etomu riežimu. Oni vyrośli na Santie, Hrinčie i Odin doma (da, jeho vsio jeŝio smotriat) i jeśli v škole nie budiet ich lubimych hierojev, to ničieho kromie ottoržienija i dažie nienavisti u dietiej eto nie vyzoviet. Vot etot Died Morozie v kožuchie koniečno epik fajł, dla dietišiek on kak frik, a nie kak rodnoj piersonaž. A v šapkie policaja ja tak ponimaju tipa mieleńkoho pomoŝnika Dieda, ili eto Śniehuročka tak vyhladit. Mda...

Ciapier čytajuć

Juraś Ziankovič raskazaŭ pra svajo vyzvaleńnie i šlach u ZŠA6

Juraś Ziankovič raskazaŭ pra svajo vyzvaleńnie i šlach u ZŠA

Usie naviny →
Usie naviny

U Połackim rajonie milicyjaniery spyniali pjanaha traktarysta strełami pa kołach

Ziankovič pra Vieramiejčyka: Užyvali fizičny hvałt, kab prymusić jaho skazać na BT toje, što chočuć pačuć12

U Minsku hatovyja płacić 2000 rubloŭ u miesiac za pajadańnie picy1

Premjer Kanady — Trampu: Kanada nie pradajecca1

Što viadoma pra byłoha kalinoŭca Vasila Hračychu, jaki trapiŭ u ruki biełaruskaha KDB?4

Siońnia ŭ Vatykanie pačynajecca kankłaŭ kardynałaŭ. Budzie abrany novy Papa

Kultura «bum-bum» zachoplivaje Zachad. Zamiest ścipłaści — vulharnaść i pakaznoje bahaćcie6

Indyja naniesła ŭdar abmiežavanaha maštabu pa niekalkich celach u Pakistanie6

Polityka pra źnikłyja hrošy KR: Ahułam byli źniatyja 118 tysiač jeŭra11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Juraś Ziankovič raskazaŭ pra svajo vyzvaleńnie i šlach u ZŠA6

Juraś Ziankovič raskazaŭ pra svajo vyzvaleńnie i šlach u ZŠA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić